Colle delle Vallette – Camping Chisonetto
13.7.2024 Sobota
34 km – 904 m ⬆️ – celkovo 150 km
V noci bola celkom zima, ráno teplomer v stane ukazuje 5°C. Budík máme na 6:30, len sa nám do tej zimy moc nechce. Raňajkujeme v spacákoch chleba s kečupom a so salámou. Keďže máme málo vody, tak ani kávu nerobíme. Zbalíme veci a poriadne naobliekaní vyrážame na cestu. Slniečko svieti a je úplne jasno.
Všade naokolo sú výhľady na krásne hory. Pokračujeme po ceste cez prírodný park Gran Bosco di Salbertrand. Prechádzame okolo starých vojenský objektov. Kocháme sa výhľadmi a každú chvíľu stojíme lebo zbadáme svišťa.
Za dve a pol hodiny prídeme na chatu Casa Assietta. Sme tam prví, vo dverách sa nás majiteľ pýta, čo si dáme, vravíme, že kávu. Ponúkne nám aj ovocný koláč a ja neodolám, ale keby som ho videla, tak by som odolala. Káva bola dobrá, z moka konvičky, ale ten koláč bolo suché cesto potreté džemom. Zaplatím 8€ a poberáme sa kadeľahšie.
Premávka sa začína zhusťovať, zatiaľ prevažujú cyklisti, ale občas aj motorkári, ktorí tu majú v sobotu zákaz vjazdu. Moc ich to ale netrápi. Poberáme sa dole najrýchlejšou trasou, po ceste. Len tí motorkári začínajú byť dosť neúnosní, keď ich ide 10 za sebou. Odbočíme preto na, síce dlhšiu, ale čisto turisticko-cyklistickú trasu.
Klesáme na opačnú stranu, ale ide sa cez pekný les. Pri jazere Lago di Laune si dáme obed. Sadneme si do tieňa a veru teplo mi nie je, veď je iba 13°C. Ešte chvíľu pokračujeme v klesaní a potom sa napájame na asfaltku. Išli sme z kaluže do blata. Motorkári sú samozrejme aj na tejto strane, i keď trochu menej. Ako aj chápem, že aj oni sa chcú ísť pozrieť na výhľad, ale podaktorí tu chodia hore dole a robia si tu z toho motokros. Preto sa mi ani nejde moc dobre. Mohli sme to mať už za sebou a zbytočne sme to predĺžili. Našťastie, od Colletto di Costa Treceira, už to ide dole po chodníku až do Sestriere.
Po ceste ešte filtrujeme vodu, lebo sme asi trochu dehydratovaní. Večer sme mali málo vody, tak to trochu pociťujeme. O piatej prichádzame do mesta. Sestriere je jedno z najväčších lyžiarskych stredísk v Taliansku a konali sa tu olympijské hry v roku 2006. Nachádza sa tu viac ako 400 km zjazdoviek a najvyššie položené golfové ihrisko.
Keďže je to tu také centrum športu, mysleli sme si, že nebude žiaden problém kúpiť kartušu. Ako veľmi sme sa mýlili. Bola som v 6 športových obchodoch a všade mali iba oblečenie, topánky a okuliare. Ideme aspoň dokúpiť zásoby do jediných potravín. Máme málo plynu, preto kupujeme studenú večeru, ovocie a zeleninu, pivo a prosecco. Dnes som si na kopci spomenula, že sme vlastne už tri roky spolu, len sme zabudli. Do kempu to máme tri kilometre dole kopcom. Ideme okolo toho golfového ihriska. Do kempu prídeme tesne pred zatvorením recepcie. Majú miesto a platíme 34 € za noc. Po 9 dňoch si idem umyť vlasy a prvýkrát za tento výlet si dávame teplú sprchu. Sušíme, nabíjame a trochu perieme.
Na večeru nakoniec ideme do pizzerie vedľa, lebo prosto treba využiť príležitosť aj keď máme kopu jedla. Dáme si každý po jednej, rýchlo ich zjeme a ideme si dať do stanu prosecco. Pridám blog a ešte dopisujem ďalší deň. Jozef už spí.
0 Comments