GR 221 – deň 3
Prístrešok Font de s’Obi – Deià
Streda, 28.2.2024
36,3 km – celkovo 77,4km
V noci bola zasa búrka. Zobudila som sa na to ako voda valila do rezervoáru, ale ja som bola v suchu, v teplom spacáku. Ráno vstávame o 6:45, potichu balím a Jozef vonku varí kávu. Bratia Česi vstávajú o 7. Ako budík majú hlášky veštice Jolandy (velký špatný). Vypijeme kávu, umyjeme zuby a vyrazíme.
Mesto Banyalbufar je za tri kilometre a je práve okno, že neprší. Je to také zaujímavé mestečko, ktoré je celé v kopci. Sú tam urobené také terasy z kameňov a je tam veľa nádrží na zachytávanie dažďa, ktoré sú ale poloprázdne.
V meste sa márne snažíme nájsť otvorený podnik. Všetko otvára o 9:30. Dosť sa rozpršalo, ale idemer hneď do ďalšej dediny Esporles, ktorá je vzdialená 1,5 hodiny. Najprv sa musíme vyšplhať hore celým mestom a potom ideme po peknej cestičke cez les.
Na raňajky, za chodu, dojedáme oriešky, sušené ovocie a sušené mäso. Keď je človek v núdzi, tak zje ozaj všetko. V Esporles hľadáme kaviareň, aby sme sa trochu usušili, ohriali a nabili si veci. Nájdeme jednu nenápadnú s veľa starými ľuďmi. Také sú najlepšie. Dáme si po káve, croissant a nejakú čokoládovú rolku, fakt dobré. Trošku sa poľudštíme a ideme ešte nakúpiť. Stále prší. Česi nás dobehli. Ideme po trase cez mesto s nádejou, že bude nejaký prístrešok a najeme sa, ale žiadny. Tak kráčame ďalej, lebo ak zastavíme, veľmi zmokneme a bude nám zima.
Do cesty si dáme mini croissant. Stúpanie je príjemné a dá sa ísť celkom rýchlo. O 13 by podľa predpovede malo prestať pršať. Začína sa mi ísť ozaj zle, lebo mám premočené topánky aj nohavice. Ale stále si vravím, že Mallorca tú vodu potrebuje a je naozaj dobré, že prší. Nájdeme prístrešok, tak sa ideme najesť. Obliekame páperky a jeme bagetu so syrom. Prichádzajú Česi a idú si robiť čaj na svojom benzínovom variči. Teplomer ukazuje 5 stupňov v 500 m.n.m., tak sa rozprávame či na ďalšom kopci, vyššom, nebude už aj sneh. Je tam trochu stiesnene, tak sa poberáme ďalej.
Prestalo pršať. Ale je mi taká zima, že dokonca aj bežím, aby som sa zahriala. Po pár minútach už to je ok a aj nohavice začínajú schnúť. Pred treťou prichádzame do Valldemossy.
Veľmi pekné historické mesto, len škoda toho množstva suvenír shopov. Nájdeme aj kaviareň a ideme pouvažovať, čo ďalej. Vyzerá, že dnes pršať neprestane. Najlacnejšie ubytovanie je tu za 73 €. V nasledujúcej dedine, Deìa, je refugio, ktoré je vzdialené 14 km s vyše 600 výškovými. Na Jozefove prekvapenie, volím refugio. Ide sa mi celkom dobre.
Je to pretrasované a jeden úsek je veľmi strmý. Od 700 m.n.m. sme v hmle a je tak 4-5 stupňov. Ideme skratkou, aby sme zbytočne nemuseli schádzať a stretáme veľa oviec a kôz, ktoré sa vynárajú z hmly. Keď sa opäť napojíme na oficiálnu trasu, je to taký pekne vybudovaný chodník z kameňov. Keby nebola tá hmla, tak je to naozaj pekná túra.
Navrhujem Jozefovi dať si to ešte raz za pár dní, kde bude pekne, ale zamieta to, že až o 30 rokov sa sem vrátime. Nasleduje dosť nebezpečný a prudký zostup 900 výškových metrov. Snažím sa ísť dodola svižne, polobehom. Obiehame dvojicu Čechov. Keď konečne prídeme pod hmlu, máme výhľad na Deìu a more, a aj vtáčiky začali spievať.
Ideme okolo zosunutých kamenných múrov, ktoré tu opravujú. Kto má rád puzzle by sa asi vyšantil. Prichádzame do dediny so západom slnka, ktoré na ružovo sfarbuje okolité vysoké hory.
Začalo znova pršať, dnes by som to vonku asi nedala. Prídeme do refugia, kde má pani voľné miesta, ale trvá jej strašne dlho kým si nás tam zapíše. Dosť smrdíme. Máme izbu s ďalšími tromi ľuďmi. Ideme si dať rovno sprchu. Až tam si uvedomím aká som strašne unavená. Keďže som mala celý deň mokré nohy, špina sa mi dostala hlbšie a musím to drhnúť na dvakrát. Jozef išiel vonku variť plnené tortelini a ja sa snažím písať, lenže mám vybitú baterku a jediný kábel na mobil sa práve pokazil. Väčšinou máme dva, ale ja som sa pomýlila a zobrala iný. Našťastie máme ešte integrovaný v powerbanke. Najeme sa a ideme si ľahnúť. Batohy sme museli dať ku topánkam, lebo boli úplne premočené a dosť smrdeli. Dopisujem blog, ktorý chcem dnes nahrať. Asi na 40 minút zaspím a potom to o 23 nakoniec nahrám. Ujo, čo je s nami na izbe strašne chrápe a je tu aj dosť teplo. Radšej by som spala niekde vonku.
