Rota Vicentina – deň 1
Porto Covo – Almograve
Piatok, 22.12.2023
35,83 km
Budík máme na 6:30. Jozef vstáva a robí kávu, ja ešte ležím v teplom spacáku. V izbe je 13 stupňov. Raňajkujeme pečivo so syrom, olivami a rajčinou, a potom ešte madeirsky banán. Pobalíme sa a vyrážame o 7:45. Slnko akurát vychádza. Je pekný jasný deň. Začíname naobliekaní v paperkach. Sme prekvapení ako to tam celkom žije na takú skorú hodinu, aj kaviareň už je to otvorená, ale my sme práve dopili poriadneho turka, tak nezastavujeme.
Trail je značený modro-zelenou značkou. Dva pásiky vodorovne sú cesta, kde je prekrížené, tam sa nemá ísť.
Najprv začíname klesaním do takého rybárskeho prístavu a potom hneď hore na útes. Vyťahujem paličky. Chodník je samý piesok, takže najprv sa snažíme opatrne šliapať, ale po pár minútach to vzdávame, že to nemá zmysel. Aj tak budeme mať všade piesok. Kráčame po okrajoch útesov s výhľadom na oceán.
Ďalej chodník vedie po pláži. To už dávame dole páperku. Chvíľu je to sranda, ale neviem si predstaviť ísť po nej celý deň ako napríklad na Te Araroa.
O 10 je už príjemných 20 stupňov a my prezliekame do šortiek. Trasa teraz vedie trochu po vnútrozemí. Je tu veľa piesku, veľa sukulentov, a žiadne výhľady. Ale aj takéto časti treba prejsť.
Snažíme sa ísť svižne, keďže prevýšenie je malé, ale chodenie v piesku je opäť iný level. To je až do obrovského parkoviska, kde stojí jedno auto. Cez sezónu to tu musí byť nátresk.
Dávame si jesť, čo nám ostalo z raňajok a ja sa prezúvam do sandal, s ponožkami. Lebo mám furt plné topánky piesku. Prechádzame po parádnych útesoch odkiaľ rybári chytajú ryby.
Na moje prekvapenie je to Jozef, ktorý mrnčí, že chce jesť, spať a kávu. A že čo sme neostali doma zdobiť stromček. To samozrejme myslel zo srandy. Začnem mu spievať Feliz Navidad, aby sa mu to do hlavy dostalo, ale ani som nemusela, už ju tam mal. Do mesta Vila Nova de Milfontes prichádzame o pol druhej a v nohách máme už 22 km. Najprv si v kaviarni dávame kávu , pastel de nata a nejaké ďalšie sladké pečivo, a potom sa ideme najesť do miestneho podniku. Dávame si plato del dia, mix bravčového mäsa s hranolkami a zeleninou, a k tomu malé pivko. Potom ideme ešte rýchlo do obchodu na sladkú vodu a nejaké nezdravé veci. Kupujeme vodu Limon, citrónovú, je dosť nechutná. Plán je ešte prejsť 13 km po prameň pred dedinou Almograve. Je už ale celkom veľa hodín a za tri hodiny zapadá slnko. Z mesta ideme najskôr asfaltkou a potom okolo poľa po chodníku a cez korkový les. Ešte sme nevideli korkové duby a ako sa z nich odrezáva kôra.
Pokračujeme po poľných cestách. Ide nám to celkom svižne a máme nádej, že to stihneme do západu slnka. Za ohradou s huňatými kravičkami, ale odbočujeme na chodník.
Opäť sa brodíme pieskom a miestami, kde tečie nejaká voda, hustým porastom stromov a bambusov.
Na útese si pozrieme západ slnka a potom to máme ešte 1,5 km na pláž, kde chceme stanovať.
O 6 už máme stan postavený. Celkom rýchlo sa ochladzuje. Jozef chystá veci a ja si idem trošku umyť nohy do potoka, ktorý priteká do oceánu. Potom upravujem fotky a snažím sa nahrať blog, ale signál je tu biedny. Trvá mi to strašne dlho. Medzitým Jozef navaril zemiakovú kašu s tuniakom, olivami a sušenými rajčinami. Ešte som chcela písať aj o dnešnom dni, ale už moc nemám silu. Jozef už spí a aj ja sa snažím zaspať, ale strašne hučia vlny o útesy a prepadla má paranoja, že by tie vlny mohli zobrať aj náš stan. Ešte pre istotu kontrolujem kedy je maximálny príliv na internete. Je to za hodinu. Pozriem zo stanu a vidím, že to je ešte dosť ďaleko a za tú hodinu by sa už hladina toľko nezvýšila. Aj Jozef mi vravel, že to by musela tsunami prísť, lebo tam aj nejaké rastliny rástli, ale to mi nestačilo. Zaspávam až po 22.
