28.3.2024 Štvrtok
23,63 km
Ráno ešte rozmýšľam či uskutočníme plán, ktorý nám skrsol v mysli, keď sme boli naposledy na Kysuciach, a to ísť pešo z Partizánskeho na Kysuce. Počasie hlási celkom pekne, len ten vietor. Začínam chystať veci. Vonku prší. Poobede idem dokúpiť nejaké potraviny do šialeného Kauflandu a už aj svieti slnko, tak sa celkom začínam tešiť. Jozef príde z práce už o jednej, aby sme mohli čo najskôr vyraziť. Dávame si iba kraťasy, keď budeme kráčať zima nebude. Chceli sme aj foťák brať, ale niečo s ním je a už nie je čas zistiť, kde je problém. Hneď pred panelákom zapíname hodinky a začíname na hrádzi okolo rieky Nitra.
Prvá zastávka je na Sládkovičovej, u Jozefových rodičov, na syrové pagáče do cesty. A ešte kávu, na tú som úplne zabudla. Je to celkom vtipné ako divne po nás ľudia pozerajú, že kde sme sa vybrali s takými batohmi. Z Partizánskeho ideme po poľnej ceste popri voňavých rozkvitnutých kríkoch.
Je tam dosť blata, ktoré sa lepí na topánky, ktoré potom oťaželi a ide sa ťažšie. Ako kráčame popririeke Nitrica, tak si spomeniem, že som zabudla uteráky. Asi by som si mala nejaký checklist robiť predtým ako ideme na túru. Naša ďalšia zastávka je v Skačanoch. Po 7 km si dávame rýchle pivko a pokračujeme cez polia do Hradišťa.
V Hradišti si spomeniem, že som zabudla nožík. Jozef naň doma pozeral, že by si mal ostrihať nehty, ale si povedal, že veď to môže aj na trase, tak teda už nemôže. A ešte som si zabudla aj moju látkovú vreckovku. Prídem domov a robím checklist. Do Dolných Vesteníc to je po rovine, tak nahodíme ultrarýchlosť.
V jednote ešte kupujeme dva litre vody, lebo žiaden prameň už po ceste nie je. Rokoš je pekelný kopec. Prudko stúpame hneď od začiatku. Je to vyše 900 výškových na 10 km. Už sme raz boli na Rokoši a vtedy som vravela, že nikdy viac. Ako vždy nastane spomienkový optimizmus. Ideme svižne na dané podmienky. Kvôli tomu nožíku si v mysli spievam pesničku Tramp od Nohavicu („chodím po světě bez nože“).
Posilujeme sa pagáčmi a hrozienkami v čokoláde. Už je celkom šero, keď prídeme na výhliadku s hojdačkou. Vyťahujeme čelovky, aby sme ich mali nachystané, ale ešte trochu vidno na chodník. Po 6 km prídeme na hrebeň, odkiaľ už to je hore dole a občas taký náročnejší terén po skalách. Párkrát aj obzeráme nejaké miesto na spanie, ale dosť fučí, tak radšej to dôjdeme až na ten Rokoš. Snažíme sa hlasno rozprávať a často ťukáme paličkami. O štvrť na 9 konečne dorazíme. Na vrchole je turistický prístrešok s podkrovím, kde sa dá spať. Vonku fučí až otriasa s prístreškom, ale vnútri je celkom príjemne. Rýchlo rozkladáme veci a Jozef varí na večeru zemiakovú kašu s tuniakom. Medzitým začalo aj pršať. To som teda riadne rada, že sme skrytí. Pozerám ešte počasie a hlási do rána -2 stupne, tak sa priobliekam, aby mi nebola zima. Prešli sme iba 23 km, ale dalo nám to dosť zabrať, tak som zvedavá či sa nám táto cesta podarí.
0 Comments