Peaks of the Balkans – deň 4

Pondelok, 5.10.2026

Debani i Malesorit – Veliki Hrid

→ 27 km ↑ 1561 m ↓ 1349 m

S páperovými papučami sa spalo excelentne. Všetky spánkové metriky na vysokej úrovni. Jozef na tom bol trochu horšie. O 3 ráno bol cikať a potom už sa nezahrial. Ja si v takom prípade dám niečo jesť a telo produkuje teplo, ale že by som sa mu smiala keby v noci jedol (väčšinou som to ja koho trápi hlad a chlad). Tak mu aspoň teraz ráno dávam papučky, nech si zahreje nohy. Na raňajky mame už 3. deň to isté, žemľa so syrom, salámou a s kečupom, čaj, káva a čokoláda. V spacáku je príjemne a vôbec sa mi do tej zimy nechce. Teplomer síce ukazuje 1°C, ale zdá sa mi chladnejšie. Von vychádzam v plnej páperovej zbroji.

Pobalím veci, využívam dostupnej kadibudky a idem umyť riad. Skoro mi pri tom ruky umrzli. Po 8 vyrážame a na raňajky máme ďalší Žarnov. Ranné stúpania sú celkom fajn, človek je ešte svieži. Pomaly postupujem okolo vyschnutého jazera a husté porasty kosodreviny. Okolité skaly sú už zaliate ranným slnkom. Pomaly mi odmŕzajú nôžky.

Na slnku sa češem a vyzliekam páperku. Hore mame krásne výhľady na okolité skaly. V sedle Jelenka si dávame prestávku. Výjdeme na neďaleký kopec, aby sme chytili internet a mohla som pridať blog. Popri tom papám druhé raňajky, sendvič s nutelou. Blog pridaný a o 10 pokračujeme. Kochám sa výhľadmi naokolo. Zbožňujem tú červenú farbu jesenných čučoriedníkov.

Postupujeme mierne dohora po veľmi príjemnom chodníku, ktorý je miestami poriadne zamrznutý. Striedajú sa nám výhľady s lesom. V sedle Zavoje prechádzame na čiernohorskú stranu.

Na tento prechod máme to povolenie. Dávame si po kúsku čokolády a mierime dole prudkým kopcom. Na to, že je švtrý deň sa mi zdá, že mám prekvapivo svieže nohy. Viem, že za chvíľu budeme stúpať, tak si dávam ďalšiu arašidovú tyčinku. Zprvu ten chodník nevieme nájsť, ale je len trochu nižšie. Prešľapaný trochu je, len je brutálne strmý. Ľutujeme, že sme radšej nešli po hrebeni.

Toto nie je oficiálna trasa, tá vedie do doliny a pokračuje po asfalte a cez les. Toto mi prišlo ako lepšia alternatíva. Až dovtedy, keď mi hodinky pípnu, že sme mimo trasy. Žiadnu odbočku sme si nevšimli, aj tak sa pár stoviek metrov vraciame, aby sme sa o tom presvedčili. Nikde nič a pod mami prudký zráz, cez ktorý si iba za pomoci gps netrúfame ísť.

Ten prudký kopec sa nám schádzať späť nechce, takže jediná možnosť je pokračovať dohora a prejsť opät na kosovskú stranu.

Zdá sa mi, že tento chodník hľadalo veľa ľudí a rozhodlo sa vrátiť sa, lebo zrazu je najako menej prešľapaný. Prejdeme cez kopec a napojíme sa na trasu Peaks of the Balkans, ktorú sme mali ísť o niekoľko dní.

Dávame si prestávku, filtrujeme vodu, jeme a Jozef varí kávu. Rozmýšľame ako si pozmeníme trasu, keď si túto časť prejdeme už dnes. Počas našej prestávky okolo nás prejdú 4 turisti a jeden pes. O 14 pokračujeme pekným chodníčkom cez pekné údolie. Táto trasa sa mi páči viac ako tá, ktorú sme mali pôvodne naplánovanú. Táto je taká panoramatická z výhľadmi na všteky strany.

Prichádzame do sedla Belega, kde nás prekvapí domiešavač. Tipujeme, že tam stávajú nejaké parkovisko. Narážame na prvú značku “pozor hranica”. Všade je krásna červená farba a pomedzi t9 zelené stromčeky.

Obchádzame stádo ovečiek a mame pred sebou desivo vyzerajúce stúpanie. Nie je to až také strašné nakoniec, len už mám dosť unavené nôžky. Ešte je pred nami ďalší kopec, ale ten už trasa obchádza. Nasleduje úplne špičková trasa, po upätí hory, s veľmi miernym stúpaním a klesaním.

Jozef je nadšený a újde mi. Počká ma na konci úseku, že si to veľmi užíval, preto išiel tak rýchlo. Z prestávky som si odložila kus chleba a teraz prišiel jeho čas. Je už síce dosť tvrdý, aké ja som hladná. Konečne sa napojíme na našu pôvodnú trasu a máme to nejakých 5 km do dnešnej destinácie aj so zachádzkou k Hridsko jezero. Ideme už iba po lesnej ceste a rozmýšľame, že to dnes potiahneme ešte ďalej. Už by sa nám zišlo nejaké ubytovanie, lebo začíname dosť smrdieť a potrebujeme sprchu. Zajtra si zajednáme ubytovanie vo Vusanje, len to znamená 35 km, ak by sme skončili na takej útulni pri tom jazere. Na druhej strane, keď to potiahneme ešte nejaké 3 km a postavíme si stan, tak nám to zaberie oveľa viac času.

Posledné stúpanie už mi zoberie všetky sily a nie som odhodlaná pokračovat. Pri útulni stretáme jedného Belgičana, ide z Plavu, tak sa ho pýtam či videl nejaké dobré miesta na spanie. Vraví, že kilometer ďalej je celkom pekná útulňa, táto nie je v moc dobrom stave. Pozrieme ju na internete a vyzerá super, tak pôjdeme tam. Odkladáme si tam batohy a ideme sa pozriet k tomu jazeru. Či ti stalo za tie výškové, nieviem, ale bolo pekné.

Vrátime sa späť naplníme si v prameni všetky fľašky a urobíme aspoň čiastočnú očistu. Rozlúčime sa, poprajeme šťastnú cestu a ideme ďalej. Jozef po ceste natrha mätu na čaj. Útulňa vyzerá super a je na veľmi peknom mieste.

Vnútri je dispozične trochu zvláštna, ale aspoň nemusíme stávať stan a namiesto 0°C budeme mať 10°C. Rovno sa prezliekam do pyžama, triedim veci, fúkam karimatky. Budeme spať oddelene, lebo sú tu iba také dve prične na poschodí. Ako prvé si dáme mätový čaj. Popri tom plánujem ďalšie dni, aby sme vedeli, koľko toho zajtra nakúpiť. Potom si dáme opät slepačiu polievku a zemiakovú kašu. Dosť som sa najedla. Umyjeme zuby, vycikáme a ideme do spacáku. Nie je tu internet, tak upravujem fotky a píšem. Jozef stále nespí, lebo že sa na tej prični cíti nejako stiesnené, tak sa premiestňuje dole na lavicu. O pol 10 idem aj ja spať.