Sobota, 28.12.2024
Than Uyen – Moc Chau
Ráno je nám naozaj plano, bohovia nás trestajú za našu zhýralosť. Dáme si po banáne a vydáme sa na cestu. Chladný vzduch nám robí dobre. Chceli by sme dnes prísť do Moc Chau, čo je 230 km, ale no uvidíme ako nám to pôjde.
Vyberáme sa menej frekventovanou cestou cez kopce okolo priehrady Ho Huoi Quang.
Vezieme sa po kľukatej cestičke vedúcej po úpätí hôr s krásnymi výhľadmi. Je pod mrakom, ale nie je žiadny opar a kopce vidíme pekne ostro.
Aspoň niečo, keď tak trpíme. Zastaviť na jedlo sa ešte neodvážime, tak si dáme po ďalšom banáne.
Prechádzame dedinami, kde je veľa obyvateľov menšiny Thai. To sú tie panie, čo nosia tak vyčesané vlasy dohora. V jednej je aj svadba, tak všetci v slávnostnom a všetky tety rovnaký účes. A ako tam všetci chodia na motorkách, tak nosia na tých účesoch prilbu, čo sa úplne míňa svojmu účinku, keďže im to chráni iba vlasy. Prišli už ale s riešením, že vytvarujú prilbu, tak aby sa im tam ten účes zmestil.V Ít Ong si dávame polievočku pho bo a je nám trochu lepšie. Ale stále to je utrpenie.
Son La je celkom veľké mesto a zastavujeme na európsku kávu v nákupnom centre. Dám si kapučíno a pijem ho veľmi pomaly, aby som ho udržala v sebe. Zas nás to posunulo do trochu lepšieho stavu.
Do Moc Chau to je ešte 100 km. Po 50 km si v Yen Chau dávame prestávku na trstinový nápoj. K tomu si dáme sladké vyprážance a potom už nám je celkom fajn. Aj sme sa pohrávali s myšlienkou to tu zabaliť, ale radšej to potiahneme a zajtra skôr skončíme. Ešte máme 60 km, čo dáme na jeden šup.
Začína sa stmievať a hľadáme ubytovanie. Prejdeme asi 6 hotelov. Za 200 tisíc je úplne nechutné, tak ostávame v celkom peknom za 250 tisíc. Ideme sa najesť. Dlho hľadáme, veľa veci je zatvorených. Nakoniec nás nejaké tety volajú, že sa máme ísť najesť k nim, tak ideme. Dnes ale že naozaj neviem, čo chcem jesť. Snažím sa im prekladačom povedať, že smaženú ryžu s vajíčkom a zeleninou, ale neviem či to pochopili. Nakoniec dostaneme ryžu, omeletu a k tomu oparene listy šalátu. To je asi aj fajn na ten nie úplne v pohode žalúdok. Keď platíme všimnem si, že to majú aj všetci ostatní v reštaurácii. Tak asi je to tu je populárne. Jozef ide kúpiť melón, ja sa idem osprchovať. V posteli zjem lyžicou polku melóna. Mám dosť, dostali sme ponaučenie, ideme spať.
Nedeľa, 29.12.2024
Moc Chau – Ninh Binh – Vinh
Dnes sa teda vstáva oveľa lepšie ako včera. Ideme si dať na raňajky bun cha, ktoré sme chceli včera večer, len už zatvárali. Bun cha dnes nemajú tak sme si dáme polievku. Niečo po 9 odchádzame z Moc Chau. Je poriadna zima, pretože sme dosť vysoko. Užívame si posledné výhľady na čajové polia.
Volíme najkratšiu a najfrekventovanejšieu cestu do Ninh Binh. Moc si to neužívame, na ceste je veľa kamiónov. Pod náporom vetra z jedného spadne plech a skoro nás trafí. Pred Mai Chau si chceme dať kávu, ale čakáme 10 minút a nikto neprichádza, tak sme si aspoň oddýchli a ideme ďalej. Ďalší pokus o kávu dávame na výhliadke, ale je dosť drahá a je tam veľa turistov. Jeden sa nás pýta či ideme do Hanoja a že máme jeho rešpekt. Keby on vedel koľko kilometrov sme na tej motorke spravili. Schádzame z posledného kopca a všimneme si nejakú divnú skalu. Je tu vybudovaná vyhliadka a veľa ľudí sa tam fotí.
Nám to hlava neberie prečo si ľudia fotia toto, keď tu je toľko pekna v tejto krajine. V Hang Tram, po 130 km, sa zastavujeme na jedlo, bun cha, samozrejme. Už to máme iba nejakých 60 km do Ninh Binh, a relatívne po rovinke, takže už pôjdeme rýchlejšie.
Predsa len ešte zastavujeme na kávu. Pridávam jeden deň blogu. Spoločnosť nám robí také vypelichané kura.
Teta si tam šúpe chlebovník a aj nás ponúkne. Pred 15 sme v Ninh Binh. Najprv ideme kúpiť lístok na vlak, ktorý ide za tri hodiny do Vinh. Hneď oproti vrátime motorku, prezlečieme sa do šortiek a prebalíme si veci. Potom si to nasmerujeme na pivo k Linovi. Po ceste ideme okolo skupiny paní, ktoré cvičia na ulici. Ukážem im palec hore a volajú ma k sebe. Úplne sa mi páčia tieto ich aktivity. Máme nejaké dve hodiny, tak Jozef pracuje a ja píšem blog. Pred odchodom vlaku ešte hľadáme nejakú bagetáreň. Obídeme to tam dokoka a nič nevieme nájsť, tak sa aspoň idem zavesiť na hrádzu k rieke. Bagetu nájdeme až pri stanici, berieme si 3 so sebou. Cesta vlakom do Vinh trvá 3,5 hodiny. Odtiaľ zajtra odlietame do Can Tho. Vo vlaku upravujem fotky, strihám video a zajednávam ubytovanie pri stanici. Vo Vinh sme o pol 10. Kráčame 1,5 km na hotel. Je to celkom v pohode izba, len je to pri koľajách a teda dosť tam pískajú vlaky. Až tak mi to nevadí a aj tak rýchlo zaspím.
0 Comments