Sobota 21.12.2024
Ninh Binh – Van Long
Vstávame celkom neskoro. Filtrujeme vodu, ale aj tak je nejaká divná, tak si radšej potom kúpime. Smerujeme tam, kde sme včera boli na večeru. Oproti je požičovňa motoriek. Tých je tam veľa, ale aj tak nám povedia, že žiadnu nemajú. Ideme sa teda najesť do druhej no. 1 Tripadvisor reštaurácie, ktorá je hneď vedľa tej prvej. Dávam si takú sladkú placku s banánom a Jozef mleté mäso zabalené v betelovom liste (bo la lot), to mu ujo odporučil. Dali sme si veľké porcie, tak to samozrejme nemôžem dojesť a k tomu čaj a kávu.
Potom ideme pohľadať bankomat alebo zmenáreň. Nájdeme nejaké turistické centrum, kde si zmeníme 200€ a rovno aj požičiame skúter na 3 dni za 270 000 dongov. Smerujeme do 20 km vzdialenej prírodnej rezervácie Van Long. Ninh Binh je známy pre krasové oblasti. Kupujeme si lístky na loďku po 100 000 dongov. Našou vodičkou je štýlová pani s klobúčikom.
Najprv si musíme dať vesty, ale ako náhle sa trochu vzdialime od nástupnej stanice, tak si ich môžeme dať dole. Plavíme sa pomedzi trávy, lekná a skalné útvary. Nie je tu moc ľudí, to sme radi. Prejdeme cez jaskyňu a vraciame sa späť.
Trvá to celé asi hodinu. Po plavbe sa ešte na motorke vydáme okolo rezervácie. Natrafíme na opice, hulmanov, tak ich pol hodinu pozorujeme a bavíme sa na nich.
Pokračujeme cez ryžové polia. Zastavujeme pri cintoríne, kde medzi hrobkami pestujú zeleninu, to je teda efektívne využitie miesta.
Dnes už nemáme nič viac na pláne, tak sa vozíme po kadejakých cestičkách. Na mape je označená nejaká jaskyňa, tak sa tam ideme pozrieť. Nie je to skoro vôbec označené. Pri ceste je zhrdzavená tabuľa a schody k jaskyni sú dosť zarastené. Nikto nikde, tak ideme to pozrieť. Prekvapivo je jaskyňa celkom pekná, sú tam schodíky a svietime si mobilmi. Zrazu tam preblikne svetlo. Pokračujeme ďalej a zasa preblikne svetlo. Takže niekto to vie zapnúť, len za to bude chcieť asi peniaze. Ideme teda von, že zaplatíme a vrátime sa. Vyjdeme von a naozaj, stojí tam ujo s dieťaťom a nejaká teta. Teta naznačuje, že zaplatiť, tak sa jej pýtam koľko. A v tom vytiahne 100 000 dongov, že za osobu. Tak to teda nie, maximálne som bola ochotná zaplatiť 20 000. Ihneď odchádzame, ešte ponúka 50 000 a rozkrikuje sa, že sme nezaplatili. Ale nikde žiadna tabuľa, že sa platí, a samozrejme ani žiadny lístok vám nedá. Na dome mali aj kameru. To aby neboli vonku, keď vchádzate a potom vám tam blikajú svetlom a keď výjdete, aby ste zaplatili. Keby si vypýtala normálnu cenu, tak jej to zaplatím a idem sa späť ešte poriadne poobzerať, ale ani sa o to nestarajú, iba peniaze pýtajú. Čítam si neskôr recenzie, a teda naozaj nie sú prívetivé. Trochu otrasení touto skúsenosťou sa ideme pozrieť okolo ďalšej plavby, Trang An, na ktorú by sme chceli ísť zajtra. Podľa naozaj veľkého počtu návštevníkov usudzujeme, že bude najlepšie ísť hneď ráno, keď otvárajú. Idem si to este preveriť a potom pokračujeme k najväčšieu budhistickému komplexu. Dnu nejdeme, lebo je to celkom drahá a dlhá záležitosť.
Na okolí sú aj iné pagody, tak sa ideme na nej pozrieť a potom späť do mesta, preskúmať tržnicu. Aj takto podvečer to tam dosť žije. Dáme si kokos, ten sme ešte nemali.
Popozerame aké podivnosti tam majú.
Kupujeme trs banánov a ideme ich odložiť na ubytovanie. Pešo sa ideme najesť. Je ešte skoro, ale nemali sme obed a máme vyhliadnutú reštauráciu s bun cha.
Na naše veľké sklamanie, je zatvorená. Ideme teda vedľa, kde čapujú aj pivo. Čašník nás presvedčí nech si dáme hot pot. Na stole je varič s hrncom plným vývaru, zeleniny a mäsa. K tomu sú kadejaké prílohy, hovädzie mäso, bravčové rolky, huby, šalát, tofu. A tieto prísady si sami varíme vo vývare. Je to tu taká spoločenská udalosť. Sedíme pri tom dobré tri hodiny, čo je toho tak veľa. Ale zjeme to skoro všetko.
Na konci sa ešte fotíme s Linom, ktorý nás obsluhoval. Ideme sa poprechádzať po nočnom Ninh Binh a na izbu. Prídeme a domáci už spia, na posteli, ktorá je na prízemí, a všetci okoloidúci ich vidia, hlava mi to neberie. Snažím sa nejako dohnať to písanie, ale vôbec mi to nejde. Jeden deň mi zaberie 3 hodiny, nech sa snažím, čo sa snažím. Idem spať asi o 1 a zajtra ešte musíme skoro vstávať, uf.
0 Comments