Nedeľa, 20.10.2024
Salaš pod Chyžkami – Koliba Príslop
24,2 km – 1501 m ⬆️ – 1859 m ⬇️ – celkovo – 67 km
Budík máme na 6 ráno, ale vonku je ešte tma, tak ho posunieme o 30 minút. Potom už svitá. Zo stanu fotím zafarbenú oblohu. V stane z vnútornej strany zoškrabkám zamrznutý kondenz.
V noci mi bolo teplo, len keď ma oziabali nôžky, tak som si musela potiahnuť páperove nohavice, aby som si do nich dala aj chodidlá (pôvodne si tieto nohavice kúpil Jozef, sú veľkosť L z Aliexpressu, len asi je to L na čínskych ľudí, tak mne sú akurát dlhé). Jozefovi bolo tiež zima na nohy, ale to preto, lebo sme boli v kopci a o kondenz si navlhčil spacák. Ráno som až prekvapivo svieža, fotím, robím časozber a popíjam čajík. Na raňajky máme ovsenú kašu a vietnamskú vifonku.
Jozef si išiel na kopec čítať správy, zatiaľ čo si rozčešem vlasy. O pol 9 vyrážam a už vstávajú aj naši susedia, ktorí to potiahli do 3 rána. Na začiatok máme stúpanie na Ploskú, ktoré je náročnejšie ako sa zdá.
Potom zabehneme dole ku Chate pod Borišovom a po hodine chodenia dávame prestávku.
Sušíme spacáky, stan, a dávame si parené buchty a kávu. Vyhrievame sa na slniečku a moc sa mi odtiaľ ani nechce. Predsa len o 10 vyrážame. Nezvyčajne pokračujeme po červenej značke. Najskôr prechádzame cez pekné lúky s výhľadmi a stretáme jednu ženu.
Takto to ide až po Javorinu, kde si dáme krátku prestávku. Dohodneme sa, že na ďalšej lúke si dáme jesť. Podľa toho ako sme videli hrebeň, tak to bude na Malom Lysci, ktorý má navrchu malú lúku. Je to iba 4,3 km, ale po zalesnenom hrebeni ako na húsenkovej drahé.
Sme už dosť hladní a nemá to konca kraja. Konečne dôjdeme, navrchu rozložíme hostinu a vyhrievame sa na slniečku. Chodník pokračuje po dosť úzkom hrebeni a potom cez polom až na Jarabinu. Na toto sme boli pripravení, ale aj tak je to únavné, stále obchádzať, prekračovať, podliezať.
Pod Jarabinou doberame vodu a ideme sa moriť ďalej. Miestami je to taký slalom, potom cez kriaky a potom strašne prudko do kopca.
Už som túto trasu raz absolvovala, ale asi som vytesnila z hlavy aké to bolo náročné. Nestretli sme už žiadneho ďalšieho človeka, tak si tu občas aj zaťukáme paličkami a zapískame. Konečne dôjdeme na Kľak, z ktorého je aspoň pekný výhľad a potom stŕmo dole.
Ešte máme pred nami jeden kopček, Chládkové, ale ten je veľmi pekný a taký farebný.
Do sedla to je už iba 1,6 km a skoro 300 výškových dole, ktoré mám pocit, že schádzame na jednu šupu, kolmo dole. Jozef sa celý deň držal a až teraz začal šomrať aká to je grcanica. Našťastie sa napojíme na lesnú cestu a už to doklepeme ku Kolibe Príslop. Zložíme veci a zisťujeme, že studnička vedľa koliby netečie. Zbalíme veci na prezlečenie a fľaše ku druhej, 200 m vzdialenej, studničke. Chcela som sa po troch dňoch aspoň trochu opláchnuť, lenže druhá studnička tečie iba maličkým cícerkom. Čakáme kým natečie do pohárika, ktorý potom prelejeme do fľaše. Takto nám 3 litre vody trvajú asi pol hodiny. Jozef išiel medzitým variť cestoviny s tuniakom. Úplne som tam premrzla na kosť kým som čakala. Na útulni som potom iba sedela na matraci a hriala sa o sviečku. Mám dnes pochybnosti o tom či to dokončíme. Potom sme sa najdeli, dali si bylinkový čaj, magnézium a išli si ľahnúť. Chcela som ešte písať, ale taká som unavená, že ma úplne vypne.
0 Comments