GR 221 – deň 5
Refugio Tossals Verds – Puig de Maria
Piatok, 1.3.2024
37,2 km – celkovo 145,1 km
Predpoveď vyšla, v noci poriadne pršalo a fučalo. Museli sme presúvať spanie aj veci, lebo na ne pršalo. Aj sme sa pre istotu prekryli celtou, nech nám veľmi nezmoknú spacáky. O 11 večer tam ešte prišiel nejaký divný chlap, ktorý tam iba sedel na takej lavičke a potom si išiel sadnúť na záchod. Spíme asi do pol deviatej. Nás český kamoš akurát odchádza. My sa celkom šmotíme. Ja verím, že ešte vyjde slnko pred tým ako vyrazíme. Moje želanie sa nesplní a pred 10 začíname. Dnes je pred nami najvyšší bod trasy, vyše 1200 m.n.m..
Hneď stretáme dáke kozy. Neprší, ale z chodníka je potok. Snažím sa udržať si suché nohy.
Po hodine sa zastavujeme najesť, bagetu so syrom a salámou. Po jedle ideme svižnejšie. Od 1000 m.n.m. začína sneh. Nie je ho veľa, už iba také pozostatky z toho, čo v noci nasnežilo.
Všade je hmla, žiadne výhľady. Keď prídeme do sedla riadne fučí a asi na minútu sa nám otvoria výhľady. Nie je tu moc príjemne, tak sa snažíme ísť čo najrýchlejšie dole.
Uf, je to riadna grcanica, veľa vody a blata. Konečne sa dostaneme na kamenný chodník, ale tým, že je taký vlhký, tak sa aj celkom šmýka. Dodola bežime.
Stretáme celkom dosť ľudí. Už sme dole, sú 3 hodiny, ale teplomer stále ukazuje 6 stupňov. Prichádzame do dediny Lluc. Je tu kemp a veľa miest na grilovanie. V Španielsku sú prázdniny, takže je tu dosť veľa ľudí, ktorí grilujú. Nezdržiavame sa tu a pokračujeme k refugiu Son Amer. Dávame si chvíľu prestávku a pojedáme čokoládu. Pridáme do kroku, chceme sa ešte za svetla dostať do mesta Pollença.
Moc nás to nebaví. Dlho klesáme cez škaredý les a potom ešte 7 km po rovine. Je to nekonečné, idem úplne zo zotrvačnosti. Ku konci stretáme mačičky, ktoré nám dodajú silu do posledných kilometrov. Konečne v Pollença. Väčšina ľudí tu končí trasu. Ideme si dať do baru po pivku. Potom sa ideme najesť do kebabu. Ja si dám falafel tanier a Jozef kebab tanier. Hrajú tu asi nejaký playlist z 2018, lebo všetky tie španielske pesničky poznám. Chytá ma nostalgia. Dnes v noci má byť konečne jasno. Ideme teda spať na Puig de Maria. Skoro 300 výškových metrov na 2,5 km ideme už po tme. Ale je to v pohode, lebo skoro až hore vedie asfaltová cesta. Mám zapnuté červené svetlo na čelovke, ktoré odrážajú oči kôz, ktoré tam hore tiež nocujú. Na vrchu je kostol a vedľa neho lavičky a miesta na grilovanie. Je tam pekná rovinka, tak rýchlo rozkladáme nech môžeme ísť spať. Okamžite zaspávame.
