Vietnam – deň 26
Pondelok, 6.1.2025
Ca Mau – Nha Trang
Vstávame o 9, opäť som bola dlho hore. Pobalíme si veci a ideme vyzdvihnúť oblečenie z čistiarne.
Zatiaľ som si obliekla kraťase, kým ešte tak nepáli slnko. Na raňajky ideme do pekárne, kde sme boli včera. Dáme si po bagete s paté a vajíčkom, a kupujem aj 12 venčekov. Ideme kúsok ďalej a zastavujeme na kávu. Sadneme si pred stánok a pojedáme tie skvelé koláčiky.
Dnes sa vraciame späť do Can Tho. Už sa teším ako odovzdáme túto diabolskú motorku, z ktorej ma neskutočne bolí zadok. Prejdeme pár kilometrov a radšej si obliekam nohavice, spálenie už nechcem riskovať.
Občas zastavíme na nejakom moste alebo v ryžovom poli, aby sme si ho odfotili.
Zastavujeme na nápoje z cukrovej trstiny a oddychujeme na lavičke. Celý čas nás pozoruje pán, ktorý je vedľa u motomechanika.
V peňaženke máme posledných 100 tisíc (4€). Jozef vraví že je v strese, keď máme tak málo hotovosti, ak by sme náhodou potrebovali mať na úplatok alebo pokutu. V ďalšom meste zastavujeme pri bankomate. Paní nám tam zasa núka lotériu, a teda táto je dosť neoblomná. Čakáme v rade na výber peňazí a skúša to stále. Ešte aj keď vnútri vyberám peniaze, tak sa na mňa pozerá cez sklo. Tomu hovorím pasívna agresia. A furt tam na nás niečo po vietnamsky hovorí, no ideme ďalej. Už to máme iba 40 km a premávka sa začína zhusťovať.
Na okraji mesta zastavujeme na autobusovej stanici a idem zistiť kedy nám ide autobus do Nha Trang. Pán za prepážkou hovorí, že o 16 a o 21, tak teda rovno kupujem lístky na 16. Máme niečo vyše hodiny na to, aby sme si išli na hotel po veci, čo sme tam nechali a odovzdali motorku. Cez WhatsApp som sa s požičovňou dohodla, že si ju vyzdvihnú na stanici. Je to síce za príplatok, ale stále lepšie ako potom zháňať odvoz na stanicu. Na hoteli si zoberieme veci a ideme hneď späť. Po ceste sa ešte zastavíme na pomelo džús a v obchode kúpiť vodu.
Načas si príde prevziať motorku, potom si v stanici pobalíme poriadne veci a prezlečiem sa z dlhého oblečenia. Celý týždeň nosím na ruksaku pripnutý vietnamský klobúčik, ktorý síce vyzerá štýlovo, ale dosť zle sa prepravuje. Avšak, je to taký lámač bariér a Vietnamci sú radi, keď vidia, že ho mám, a “prihovoria sa”. Takí tu sedia aj na stanici a široko sa na mňa usmievajú. Inak úsmev urobí strašne veľa, je to taký medzinárodný komunikačný kanál, ktorému rozumejú všetci. Pred 16 nasadáme do autobusu. Zatiaľ najkrajší v akom sme išli, má kožené sedačky a zmestí sa tam aj Jozef. Do Nha Trang by sme mali doraziť o 6 ráno. Za oknami pozorujeme ten obrovský Mekong. Neskutočne rozsiahla je tá delta, každú chvíľu ideme cez most ponad ďalšie obrovské rameno. Za 2 hodiny stojíme, Jozef si dá bagetu a buchtu s nejakým mäsom. Po dlhom vyberaní si dám nie moc dobré slíže. Ho Chi Min City obchádzame dobrú 1,5 hodinu, poväčšine v kolóne. Stojíme ešte asi dvakrát na cikanie. Pridávam blog a idem spať aspoň na tých pár hodín.
