Goa – deň 15
Štvrtok, 13.4.2023
Mali sme budík, ale aj tak sme nevstali. Jozef ani nevie, že nejaký budík bol. Plán bol ísť behať alebo aspoň na pláž, ale ja mam nejaké črevné potiaže a Jozef má dve bule na ruke zo včerajšieho pádu. Ideme sa aspoň najesť do blízkeho podniku. Jozef si dá omeletu s cibuľou a ja si dám palacinku s nutelou a banánom v domnení, že nejaké neindické jedlo mi urobí lepšie. Neviem to posúdiť, dala som si potom aj tabletku. O 11 sme mali zajednaný kurz varenia, ale prišli sme tam 11:02 a kuchár Rahul už vysvetľoval. Tak pred vchodom prestupujeme, kým si nás všimne. Vyšiel von a spýtal sa kto sme a čo tam robíme. Tak mu hovoríme, že máme zajednaný kurz. Bol v rozpakoch, lebo po ukázaní konverzácie v mobile si uvedomil, že na nás zabudol. S tichým “shit” sa nám začal ospravedlňovať, že môžeme prísť večer, ale dali sme to zajtra na obed. My teda nemáme plán a vonku je 35+°C. Ideme oddychovať na našu klimatizovanú izbu. Celkom nám to dnes padne, keď máme tie neduhy. Pustíme si seriál a jeme melón. Po tretej sa vyberieme von. Ideme sa pozrieť severnejšie na pláž, ktorá má 28 km (jednotlivé časti sa volajú rôzne, ale je to súvislý, veľmi dlhý pás piesku). Najprv ideme po hlavnom ťahu, ktorý je dosť nebezpečný. Ľudia tam predbiehajú do zákrut ako šialení a do toho tam robia nový asfalt.
Akurát pred nami ide jeden chlapík. Pri ceste stoja policajti a chlapík má prilbu. Po 300 metroch si prilbu dá dole a začne si upravovať vlasy v zrdkadielku. Toto je tu úplne normálne. Indovia vedia, kde stoja policajti, tak si na tých pár stoviek metrov dajú prilbu a potom si ju znova dajú dole. Keď zíjdeme na bočnú cestu, tak už je to pokojnejšie.
Až moc pokojné. Chceli sme sa najesť a normálne problém nájsť nejakú reštauráciu. Nakoniec nájdeme vegetariánsku. Moc im nerozumieme, čo majú, tak Jozef ide pozrieť do kuchyne a vypýta zo všetkého po malých miskách. Bolo to asi najlepšie vegetariánske jedlo, čo sme zatiaľ mali. Potom ideme na tú pláž a úplne zírame ako je tam už 90% podnikov zatvorených (je koniec sezóny). Na našom mieste to ešte slušne žije, ale tuto úplná prázdnota. Prídeme na pláž, kde je piesok jemný ako múka a vrzgá pod nohami ako sneh. Ešte sme niečo také nezažili.
Ideme sa prejsť trochu ďalej, kde nie sú ľudia (nie že by ich tu bolo veľa) a asi po 800 metroch nás otočí vojak, že dalej už nemôžeme, že tam sa strieľa. K tomu je tu aj na časti zakázané plavanie kvôli silnému prúdu. Tak si iba namočíme nožky a ideme späť. Vyberáme si však vedľajšiu cestu, ktorá vedie po pobreží. Hneď sa ide lepšie. Pekne okolie, málo áut a veľa kráv.
Večer ešte ideme s pivom na našu pláž. Dosť to tam žije. Vypijeme pivo a ideme sa trochu okúpať. Keďže sme v zátoke, tak sú tu menšie vlny a dá sa ísť dosť ďaleko od pobrežia, aby som aj ja dosiahla na dno. Potom sa osprchujeme a ideme sa najesť do najbližšej reštaurácie, lebo sme zistili, že má fakt dobré hodnotenia a nie je úplne taká turistická. Jozef si už tretí deň po sebe dáva fish thali a ja si dávam smažené nudle s kuracím mäsom a zeleninou. K tomu si dáme miestny rum Old Monk a čašník je dosť prekvapený, že aj ja som si dala.
Večer, keď je vonku už príjemne, tak vo vnútorných priestoroch to začne byť celkom neznesiteľné a človek sa tam strašne potí. A ak má do toho aj piť, tak skončí veľmi rýchlo. Takže sme dojedli a išli si to vypiť radšej vonku.
