Kerala – deň 5
Varkala – Munnar
Pondelok, 3.4.2023
Včera sme s Riyadom potiahli do polnoci. Moslimské ceremónie sú 15 minút, od 3:45 do 4:00. V noci bolo dosť teplo a aj nás niečo doštípalo. Vstávame o 7 a ideme sa kúpať v nádeji, že bude kľudnejšie more. Nie je, sú ešte väčšie vlny ako včera.
Kúsok ďalej lovia rybári do siete, tak sa Jozef vracia po foťák. Počkali sme až kým siete vytiahli, ale moc tam toho nemali. Pravdepodobne kvôli tým vlnám sa im nejaká strana vyšmykla a ryby im ušli, tak sa tam začali hádať.
To sme už ale museli ísť. Dali sme si sprchu, pobalili a išli sa naraňajkovať. Obaja sme si dali egg curry, dosť to štípalo, ale prežila som. Potom sme si išli po veci na ubytko a Riyad sa ponúkol, že nás ráno na motorke odvezie. Riyad šoféroval, pred sebou mal môj ruksak, za ním som sedela ja a za mnou Jozef. Pre mňa to bola jazda smrti, ale Jozef si to užíval. Na stanici sme ešte dali fotku a rozlúčili sa.
Išli sme si kúpiť lístky v nádeji, že si budeme môcť rezervovať sedadlá, ale my sme nerozumeli jemu a on nerozumel nám. Tak sme si kúpili lístky za 70INR/ osobu (0,8€) na 4 hodinovú cestu vlakom, cca 150km. Tie vlaky sú ale strašne dlhé a iba nám povedali, že máme ísť nejakým smerom. Tak sme išli a sadli sme si v spacom vozni, kde bolo voľné. Potom prišiel revízor, že ešte ďalej máme ísť. Ale povedali sme si, že ostaneme kým nás niekto nevyhodí, čo bolo asi pol hodiny. Tak sme teda išli ďalej a našli vagón, ktorý už naozaj vyzerá, že by mohol byť náš. To, že sú obsadené 4 miesta zo 4 neznamená, že sa tam nezmestí aj 5. človek. Snažíme sa ešte opýtať či sme naozaj dobre, každý chce pomôcť, ale nevie ako. Ostaneme tu, všetci po nás pozerajú a kukajú nám do mobilov, že čo robíme. Potom dôjde ešte nejaká trieda dievčat, ktoré si posadali na úložný priestor.
Je tam strašne teplo a už to trvá dosť dlho. Konečne prídeme do Kochi. Odchytia nás dáky Indovia či sa s nami môžu a dať to na Instagram. Ideme sa najesť a potom na autobusovú stanicu. Pýtame sa na autobus do Munnaru. Máme šťastie, že jeden práve ide. Platíme 160INR za osobu. Keby sme to naplánovali, tak to takto nevýjde.
Po chvíli si k nám prisadne Ind, ktorý sa s nami začal rozprávať. Vie celkom dobre po anglicky, lebo žil 6 rokov v Škótsku. Po chvíli všetci traja zaspávame. Ideme dve hodiny a pán vystupuje. Vyzerá to ako keby sme išli stále cez mesto, lebo sú všade domy a stále stojíme. Až keď začneme stúpať do hôr, tak je tam už menej domov. Celú cestu nás sprevádza zvuk dožívajúcich bŕzd, pri ktorých rezonoval celý autobus. 130 kilometrov nám trvalo 5 hodín, takže do Munnaru sme prišli už po tme. Z celodenného cestovania sme celí dopotení, tak sa hneď ubytujeme, osprchujeme a ideme sa najesť. Chceli sme nájsť aj nejaké čerstvé džúsy, ale blýska sa, tak ideme späť do hotela. Večer trávime pozeraním indickej telenovely.
