Vietnam – deň 11
Nedeľa, 22.12.2024
Ninh Binh – Trang An
Budík máme na 6:20. S nevôľou vstávam, musím, dnes sa tomu nedá vyhnúť. Do cesty si berieme banány a o 6:45 vyrážame. Ideme na plavbu Trang An a chceme byť medzi prvými.
O 7:10 sme tam, parkujeme ako prvá motorka. Idem kúpiť lístky a labyrintom zábradlí sa dostávame na nástupište.
Keďže sme iba dvaja, tak čakáme, kým príde ďalšia dvojica, ktorá bude chcieť ísť tiež prvú variantu plavby. Našťastie, hneď jedna príde, takze môžeme vyraziť.
Začíname asi 4 loďky, ale tie ostatné idú na inú variantu, takže sme tam sami. Plavba prechádza cez 9 jaskýň a 3 pagody.
Prvá zastávka je pri pagode. Idem sa pozrieť aj dovnútra, kde je fotiť zakázané. Jozef ostáva vonku, lebo má kraťase. Nalodíme sa a pokračujeme cez 350 m dlhú jaskyňu, kde sa musíme prikŕčať, aby sme si nebuchli hlavy.
Po hodine si dávame dlhšiu prestávku pri ďalšej pagode. Teda, treba k nej prejsť kopec, nejakých 200 schodov hore dole a naspäť. Uf, mám celkom dosť.
Plavba už ďalej celkom zovšednie, lebo už ide na mňa útlm a aj zadok už bolí z toľkého sedenia. Prechádzame ďalšími jaskyňami a pomedzi skalné kopce.
Opäť je všade veľa lekien a potápiek. Blížime sa späť, celú trasu sme boli sami.
Ukončíme okruh a vraciame sa po tej istej trase. Počet lodiek sa znásobil. Ide jedna za druhou, brutálne veľa ich je.
To som teda riadne rada, že sme si privstali. Fotíme si tie návaly ľudí.
Už dáva zmysel prečo to tam majú tak logisticky vybudované. Keď je to prázdne, tak nám to príde absurdné, ale teraz to dáva dosť zmysel. Rýchlo sa odtiaľ poberieme. Ideme sa do mesta najesť na bun cha, ktoré bolo včera zatvorené. Je tam prázdno a pani tam vzadu umýva riady, ale ide nám nachystať. Aj sa nám niečo snaží povedať, ale jazyková bariéra je veľká. K tomu si dáme čajík z termosky. Dobre sa najeme a ideme ešte na kávu, lebo to dnes nedávam. Na káve sa definitívne rozhodneme, že ešte na severe ostávame. Už dva dni sme riešili, že preletíme do Ho Chi Min City, ale nebola som s tým plánom stotožnená. Rovno sa ideme spýtať do požičovne či nemajú aj poloautomatickú motorku. Keď mu povieme kam chceme ísť, tak niekomu zavolá a potom povie, že nie. Oproti je ďalšia požičovňa, tak sa ideme spýtať tam. Za 100 000 na deň nám vyhovuje, tak im tam nechávam druhý pas na rezerváciu a zajtra si po ňu pôjdeme. Pokračujeme do najviac turistického mesta Tam Coc. Tiež tam je plavba, ale my sa tam ideme iba povoziť a poprechádzať.
Je to poriadna masovka. Odparkujeme skúter v bočnej uličke a ideme sa poprechádzať popri vode. Stretáme veľa cyklistov. Prechádzka nám padla vhod. Jozef by si chcel zadovážiť ďalšie nohavice, tak sa tu ideme poobzerať po obchodoch. Aj si vyskúša nejaké turistické, len sú mu v páse široké a cez stehná úzke. Snaží sa to vysvetliť tete predavačke. Tá ho plesne po stehne a vraví mu “Big boy”. Potom si ešte v inom obchode skúša mikinu, len sa nedohodnú na cene, tak odchádzame. Kupujeme pohľadnice a dokonca aj magnetky. Je to tu dosť šialené, tak sa ideme ešte povoziť po okolí a radšej sa potom zastavíme v meste na druhom trhovisku. To je oveľa príjemnejšie.
Dokonca tam Jozefovi nájdeme tepláky, 6XL. Ešte by sa mu zišli trošku dlhšie, ale to asi nezoženieme. Skúša si ich na ulici, medzi Vietnamcami. Aj ja sa idem po nejakých popozerať, lenže som išla do obchodu, kde je kopa ľudí a nedá sa tam pohnúť.
Nakoniec to vzdávam. Kúpime si ešte veľké mango a ideme pozrieť ku pagode do mesta. Je to frekventované miesto na fotenie a malé deti tam majú tanečné vystúpenie na vianočné pesničky.
Iba sa tam na chvíľku poprechádzame a ideme na izbu zaniesť veci. Prídeme tam a chlapec čúra vonku na cestu. Vnútri je dosť ľudí a neporiadok, tak si vybehneme odložiť veci a ideme sa navečerať. Vybrali sme ulicu, na ktorej nevieme nič nájsť. Jednu nakoniec objavíme. Dávame si smaženú ryžu s hovädzím a zeleninou. Chutí to celkom dobre, len Jozef by si ešte dal. Ideme teda na pivo tam, kde sme boli včera a dáme si tam aj niečo na jedenie. Prechádzame okolo optiky, tak sa ideme pozrieť či predávajú aj okuliare do diaľky, väčšinou sú na predpis, a predávajú!. Pani za pultom má na sebe biely plášť a dokonca rozpráva trochu po anglicky. Jozef si poskúša rôzne rámy. Cez prekladač sa spýtam či mu vie aj dioptrie zmerať, lebo má pocit, že sa mu zhoršil zrak. Samozrejme, že sa dá, zadarmo. Vedie nás hore na poschodie, kde má vybavenú ordináciu. Najprv mu pozrie do očí nejakým strojom a potom mu skúša dioptrie. Vyšlo jej, že by mu stačili aj -0,5, ale skúsili aj -0,75 a cez tie videl ešte lepšie. Je tam ešte jedno dievča na meranie zraku, tak my ideme dole. Za chvíľu príde a ide mu hneď dať dioptrie do rámu. Trvá to 5 minút. Zaplatíme 600 000 dongov, to je 24€. Má tu aj slnečné okuliare, tak si skúšam. Vyskúšam asi 10 rôznych, ale všetky sú buď moc veľké alebo majú divný tvar. Už ide zatvárať, tak jej hovorím, že vyberiem si posledné a pôjdeme. A tie posledné sadli úplne dobre. Sú bez kadejakých komponentov a úplne jednoduché. Lebo keď sme celý deň na motorke a je tu tak veľa prachu, tak potom bolia z toho oči. Zaplatíme ďalších 300 000 a ideme na pivo. Lin je veľmi rád, že nás opäť vidí. Hneď si ide ku nám sadnúť a pomocou google prekladača nám ponúka kadejaké veci. Dáme si hovädzie s bambusovými výhonkami a k tomu smaženú ryžu s vajickom. Chceli sme len tak trochu, ale aj tak to nemôžeme dojesť. Píšem popri tom blog a Jozef si hľadá čajové plantáže. Vypijeme pivo a ideme spať.
