Vietnam – deň 22

Štvrtok, 2.1.2025

Ha Tien – Long Xuyen

Vstávane o 7 ráno . Vonku je ešte relatívne príjemná teplota. Hneď sa obliekame do dlhých vecí, tak ako miestni ľudia. Už keď vyjdeme na ulicu, tak mi v tom je teplo. Inak sa ale nedá, musíme to vydržať. Veru, radšej by som teraz tú zimu na severe. Po ceste si dávame v stánku dávame urobiť bagetky.

Zjesť ich ideme na pláž, ale takú mimo mesta a tá je celkom pekné a dlhá, len je tu veľa odpadkov.

Naša cesta pokračuje popri hranici s Kambožou. Strašne rozbitá cesta tu je, hlavne že vlajú vlajočky. Melón sme včera zabudli zjesť, tak si po hodine pri rieke dávame prestávku. Ideme dnes pozrieť na nejaké pagody. Na juhu je toho oveľa viac, lebo to tu komunisti nestihli zničiť. Je to tu taký mix, budhizmus, kresťanstvo aj islam. Prechádzame okolo krásne zelených ryžových polí.

Sú tu tri žatvy ryže za rok, takže na každom poli je ryža v inom štádiu.

Pri ceste vidíme kávový stánok s pakovým kávovarom, tak si dávame espresso. Musíme dávať pozor na celý proces prípravy kávy, lebo tu kadejaké šialenosti robia. Samozrejme sme to dostali do veľkých plastových pohárov.  Ideme sa pozrieť na prvý chrám.

Zaparkujeme motorku a ujo mi dá lístok, a napíše nám číslo na motorku. Moje oblečenie naznačuje, že je vonku 10 stupňov, ale v skutočnosti je 30°C.

Do chrámu ideme vyzutí, v ponožkách. V rohu ujo spí na lehátku. Popozeráme sa, pofotíme a ideme späť.

Vrátim ujovi lístok a čakám koľko mám zaplatiť. Ale nepýta nič, to má teda dosť zbytočnú robotu. O 11 zastavujeme u takých paní, ktoré tam grilujú rybu. Mali sme skorý štart, tak už je čas na obed. Tety nám pripravia stolík a stoličky, rybu snakehead nám rozpolí, potrie bylinkami a posype arašídmi. K tomu je kopa kadejakých zelených listov a ryžové rezance.

Dá nám aj ryžový papier, ale ten nevieme na čo máme použiť. Na pitie máme jazmínový čaj. Poriadne fučí, tak si musíme pridržiavať šalát, aby nám neuletel. Pokračujeme v ceste.

Každý kilometer zastavujeme pri nejakom chráme a sú tu aj obrovské sochu budhov. Budha nie je len ten tučný sediaci muž, ale má mnoho podôb. Môže to byť muž, žena, sedieť, stáť, ležať. Ich spoločným znakom sú predĺžené ušné lalôčky.

Prechádzame okolo Siedmich kopcov. Po dlhých kilometroch na rovine, sa pred nami týčia kopce, na každom z nich je postavená pagoda. Na jeden z nich vedie aj cesta, tak idmeme skúsiť. Otočia nás strážnici, že tam sa nemôžeme ísť, že musíme ísť lanovkou, ktorá stojí 150 000 dongov na osobu. Keďže sme tých chrámov dnes videli už veľa, nejako nás to neláka.

Ideme sa ale pozrieť ku vstupnej bráne a je tam úplne obrovské prázdne parkovisko. Radšej pokračujeme, a dáme si prestávku zastavíme sa na kokos. V tomto teple to padlo naozaj vhod. Ešte chceme skúsiť vyjsť na inú pagodu na kopci, pri meste Chau Doc.

A to teda stálo za to, je odtiaľ parádny výhľad. Za Chau Doc prechádzame na druhú stranu Mekongu. Ideme po úzkej uličke pomedzi domy, je zaujímavé pozorovať život ľudí v tejto oblasti. Domy majú postavené na brehu Mekongu na vysokých stĺpikoch.

Kupujeme si banány od takého deduška, ktorý ich mal vyložené pred domom na stolíku. Zastavujeme aj na jedlo, máme ryžu s tofu, fazuľkami, pak choi a k tomu šťavu z cukrovej trstiny. Opäť vegánska reštaurácia. Jozef si už bude pamätať, že com chay nie je to kam by chcel ísť. Trajektom prechádzame na druhú, frekventovanejšiu, stranu rieky.

Odtiaľ sa doprava značne zhusťuje až do mesta. Long Xuyen je druhé najväčšie mesto v delte Mekongu po Can Tho. Doprava je šialená. Nikto sa tu nepozerá, keď ide z bočnej cesty alebo do spätných zrkadiel.

Našla som na booking nejaký lacný hotel, tak sa tam ideme spýtať. Za 200 000 berieme izbu v kralikarni, ale je to celkom v pohode. Má to klímu a deku s leopardím vzorom. Dáme si sprchu a ideme do prístavu zajednať si plavbu na zajtra ráno, na plávajúce trhy. Prejsť  cez cestu pomedzi desiatky motoriek je celkom zážitok. V prístave si jedna pani všimne, že niekoho hľadáme, tak nás osloví. Zajednáme si plavbu na 6 ráno za 250 000 dongov (10€). Nie sme moc hladní, tak si dávame iba smoothie. Ja mangové a Jozef avokádové. Jozefove je lepšie, do môjho pridali kopu cukru. Dnes hrá Vietnam finále nejakého ázijského pohára, tak to tu dosť žije a všade sa predávajú vlajky a trúbky. Ideme sa ešte poprechádzať a ideme spať.