Sardínia – deň 11
Sobota, 11.4.2026
Ulassai – Scale e S’Abba
→ 15,9 km ↑ 463 m ↓ 537 m
Zobudíme sa o 7:30, ale ešte dlho ležíme. Zo stanu nás vyženie až slnko, ktoré stan premieňa na saunu. Vyhrabeme sa von a oddychujeme na sviežom vzduchu. Na raňajky Jozef varí praženicu so sendvičom a zeleninou. Stan sme mali postavený nad kuchyňou, kde sa niekto o 11 večer rozhodol, že ide opekať v krbe. Takže všetky veci, ktoré sme mali na plote smrdia ako z udiarne. No nič, ideme prať znova. Dnes sa neponáhľame a môžeme počkať kým to znova vyschne. Kávičku si dávame v kaviarni a pridávame aj čokoládový croissant.
Ešte stále cítim unavené stupky. Som rada, že už sa blížime ku koncu. Verím ale, že po dnešnom dlhšom oddychu to bude lepšie. Už nemáme moc plynu, tak využívame, že je kuchyňa k dispozícii. Pobalíme si veci a varíme si tu aj obed, tortellini s rajčinovou omáčkou. Už je takmer celý kemp vyprázdnený. Presunuli sme sa na terasu, popíjame pivko a ja píšem blog. O 13 začína siesta, tak si dáme ešte kávu a vezmeme ďalšie pivo. Oddych padol vhod. Podarí sa mi dokončiť aspoň jeden deň blogu. Vôbec sa mi nechce pokračovať, mám úplný útlm, ale chceme aspoň pár kilometrov prejsť. Pred treťou sa spakujeme a vyrážame. Trasa vedie priamo cez kemp a pokračujeme cez zadnú bráničku.
Je to trochu zachádzka, ale na mape som videla, že to ide cez nejaký kaňon. Prechádzame okolo vysokých skalných stien s kopou horolezcou. Tým, že to je kaňon, tak tam moc nesvieti slnko, čo je na lezenie ideálne. Vchádzame opäť do Ulassai. Na skale je umiestnená značka, označujúca začiatok dediny. Včera som to videla na obraze v reštaurácii a myslela som si, že to je photoshop, ale je to reálne.
Slnko poriadne praží a my hľadáme zvyšky vôle, aby sme nezakotvili v nejakom podniku. Prejdeme cez mesto a vyťahujeme dáždniky. Obzeráme sa na všetky strany. Všade naokolo sú vysoké skalné steny.
Máme dnes naplánovaných iba 13 km a s málo prevýšením. Idem ale pomaly, vôbec sa mi nechce. Jozef mi trochu uteká. Na rázcestí sa obzerám, do ktorej strany mohol ísť. Trasu v hodinkých dnes nemám. Poradí mi pár, ktorý tam parkuje. Trochu pobehnem dole kopcom, nech ho dobehnem. Okolo niektorých skál sú retro lampy, asi to kedysi zvykli nasviecovať.
Obchádzame ponad mestečko Jerzu, prejdeme cez cestu a stúpame. Dôjdeme po bránu a skúmame mapu, ktorá je položená vedľa cesty. Je tam zákaz vstupu, ale zároveň tadiaľ ide trasa. Bokom teda obídeme bránu a pokračujeme. Kúsok zachádzka je pozorovateľňa požiarov, tak ideme kuknúť hore. Sú tu veľmi pekné výhľady. Drevená budova je postavená na skale a vedú k nej schodíky. Dalo by sa tu asi aj prespať, ale ešte potrebujeme prejsť pár kilometrov.
Vstupujeme do oblasti kravičiek. Chcela som tu niekde v okolí spať, ale ešte je aj celkom skoro. Prechádzame okolo stáda a snažíme sa ho obísť. Priamo v ceste nám leží obrovský býk, ale kravy s teliatkami sa nás boja a utekajú ako zbesilé. Býk sa postaví a tiež ide tým smerom. Musíme to teda celé nejako obísť. Našťastie sa naše cesty čoskoro rozídu. Je tu aj cuile, ale nie v moc dobrom stave.
Prídeme ku kostolíku Sant’Antonio di Padova. Okolie je pekne upravené, sú tu miesta na piknik a lavičky. Je tu aj nejaký hotel s reštauráciu a pizzu by som si aj dala, ale okolie je také zvláštne. Jedla máme dosť, tak pokračujeme. Náhodou natrafíme na zdroj vody, tak nemusíme filtrovať. Naplníme si všetky fľaše a obzeráme sa po nejakom vhodnom mieste. Kráčame po ceste, ale na okolí žiadny vhodný flek nie je. Vchádzame do oplotenej oblasti a v diaľke počuť kravičky, tak tu veru stanovať nebudeme. Jediné vhodné miesto si aj tak obľúbili kravy, tak ideme ďalej. Výjdeme z ohrady, ktorá mala prevrátenú bráničku a dáme ju na svoje miesto. Slnko už pomaly zapadá a my stále nemáme miesto. Pozerám do mapy, kde sú nejaké redšie vrstevnice. Nie je to ideálne, ale ďalej už je prudký kopec, tak končíme nakoniec až po 15 kilometroch.
Jozef rozkladá stan a ja fotím. V pozadí počujem nejaké dupanie. Rokladám veci v stane a prezliekam sa do pyžama. Dupanie sa približuje. Idem sa von pozrieť. Kravu nevidím, ale viem že tam je, keď ma zacíti, tak sa dá na zbesilý útek. V noci nás hádam nepríde navštíviť. Na večeru máme hotové jedlo v sáčku. V jednom je kuskus so zeleninou a v druhom krúpy s olivami. Nebola to moc šťastná voľba, ale nemáme už moc plynu. Zasýť to zasýti a môžeme ísť spať.
