Peaks of the Balkans – deň 7 a 8

Štvrtok, 8.10.2026

Teth – Valbona

→ 19,3 km ↑ 1106 m ↓981 m

Budík mám na 6:55 a Jozef ma šťuchá, aby som tie mačky (moje zvonenie) vypla. Bolo v noci nezvyčajne teplo a spala som ako babätko. Jozef mal však inú noc, zavýjajúce psy, mačacie bitky a albánske party. To je tak, keď nenosí štuple do uší. Nad hlavami už máme zamračenú oblohu, ale neprší.

Na raňajky máme polku chleba so Zdenkou a čaj. Moc sa neponáhľame, dnes to máme pod 20 km a 1100 výškových metrov. Ranné prezliekanie je aj celkom v pohode, keď nie je pod nulou. Pes nám ošťal stan, tak ho oplachujem vodou. Dáme si tu ešte kávu na terase a všimnem si, že v ohrádke chovajú také pekne huňaté sliepky. Umyjeme zuby a ideme 2 km do obchodu. V obchode nič nie je. Chcela som so kúpiť minerálku, ale mali iba čistú alebo nejakú sladkú, tak nakoniec berieme fantu, chleba, pivo. Nechápeme, že ľudia tu kupujú balenú vodu za 2€, keď je na každom kroku pitná voda.

Ideme teda stúpať, dám si ešte banán a croissant. Najprv stúpame po lesnej ceste a míňame množstvo guesthouseov. Napojíme sa na chodník, resp. diaľnicu. Stretáme toľko ľudí, čo za celú našu turistiku, a to je zamračené.

Snažím sa ísť konštantne a nezastavovať, ale mojím nohám sa od včera nepolepšilo, iba to prešlo zo stehien do lýtok. Motivujem sa cukríkmi. Aj tak ale obiehame ludí dohora. Väčšina, čo počujeme sú Briti alebo Holanďania. Najstrmšie stúpanie máme za nami a prejdeme cez takú čistinku, kde sa pasú kone. Ľudí tu sprevádzajú túlavé psy, ktoré sa občas chytia do potyčky.

Ďalej to už ide trochu lepšie, polovicu stúpania máme za sebou. Udivujeme sa akých zvláštnych ľudí tu stretáme. Narazíme na horskú kaviareň plnú ľudí a vonku sú zaparkované koníky na nosenie batožiny/ľudí. Tomuto miestu sa zďaleka vyhneme a rýchlo pokračujeme v stúpaní.

Stále ideme po lese. Normálne mi to príde ako ten náš Žarnov, čo ideme furt po lese a iba hore na skale je výhľad. Zamýšľame sa prečo je to tu táke populárne.

Keď tu bol Jozef naposledy, tak iba stavali cestu do Tethu, a teraz je tento úsek turistiky na každom zozname top 10 vecí, ktoré robiť v Albánsku.

Na posledných 100 výškových metroch sa otvoria výhľady. Len je zamračené, takže vrcholky nevidno a začíná mrholiť. V sedle sa nezdržujeme a prehupneme sa na druhú stranu.

Prioblečiem sa a akurát okolo nás predchádza americká skupina mladých. Po afektovanom “Oh my god, stunning! “, prcháme rýchlo dole. Táto strana smerom na Valbonu je oveľa krajšia.

Začína trochu viac pršať, tak vyťahujem dáždnik a poklusom klesáme. Jozef obehne skupinu nejakého zájazdu, ale ja to nestihnem, tak ich musím jeden po druhom obiehať a Jozef mi újde. Čaká ma až pri kaviarni, kde si môžeme dať nesku za tri eurá.

Prestalo pršať a začinam byť hladná, po dlhej dobe od rána, tak si nájdeme klátik a rozložíme jedlo. Opät máme chleba so Zdenkou. Počas toho ako jeme začne dosť pršať, tak sedíme pod dáždnikmi. Jozef si nešikovne vyleje kus pivka, ktoré si nesie z Tethu, potom na mňa škaredo pozerá, keď mi to papanie dlho trvá, ale mne to prosto rýchlejšie nejde. Zbalím si všetky veci do nepremokavého vreca, sama si dám nepremok a vylovím rukavice z vankúša, ktoré som tam dnes nerozumne odložila.

Pokračujeme v už celkom miernom zostupe, ale ako prší, začína sa tvoriť blato. Jozef to povie nahlas a v tej chvíli sa mi šmykne, ale ustojím to. Zídeme na kamenistú cestu, ktorá vedie korytom rieky. Keď to človek vidí, tak si predstavuje aká veľká voda tu musí na jar tiecť. Teraz je to úplne suché. Na ubytovanie to máme ešte 6km, čo znamená, že prídeme presne o 14.

Dážd každú chvíľu prestane a potom zasa začne. Jozef po ceste vybavuje nejaké pracovné veci. Ja len prepletám nôžkami, aby sme to čím skôr mali za sebou. Aj tak som prekvapená ako rýchlo sme to dali. O druhej prídeme na ubytovanie. Dostaneme takú kuticu, ale má to aspoň takú predsieň, kde si môžeme rozložiť veci. Poriadne sa rozprší. My sa osprchujeme a ideme sa zohriať pod perinu, v izbe je 15°C. Trošku si pospím a potom upravujem fotky.

Operieme si a o 18 ideme na večeru. Zajednali sme si tuto u pani, lebo sa nám dnes nikde nechcelo ísť. Máme takú krémovú zeleninovú polievku, kuraciu nohu, šalát a nejaké ich pečivo k tomu. Dostatočne sa najeme a ideme odpočívať. Stále prší. Zajtra máme voľný deň, lebo bol v predpovedi silný dážď a ja už aj tak potrebujem trochu vydýchnuť. Večer pridávam blog.

Piatok, 9.10.2026

Valbona

Voľný deň

Spíme do 8 a hneď ideme na raňajky. Sú trochu skromnejšie ako pred dvomi dňami, ale sú v cene. Dojedám všetok chleba s džemom a dáme si hnusnú kávu. Potom ideme odpočívať. Vonku stále prší. Pred obedom, keď prestane pršat, sa ideme poobzerať po dedine a do obchodu.

Je to tu úplne vyľudnené, čo je prekvapivé oproti Tethu. Je tu vybudovaná oveľa lepšia infraštruktúra a je to táka širšia a krajšia dolina. Obchod je v podstate iba stánok s nápojmi a sladkosťami, tak kupujeme iba pivo. Ideme este prejsť ďalej či nájdeme nejakú reštauráciu, kde by sme sa mohli večer najesť. Narazíme na pekáreň, stánok so sladkými koláčmi. Z nerozumu zoberiem kávovú cookie a broskyňový koláč. Všade tam pobehujeú mačky, pani vraví, že ich má 12, to je náš človek. Pýtam sa či náhodou nemá aj vajíčka, vraví, že to nepredáva, ale dá nám koľko chceme. Vypýtam si 6. Za koláče platím 6,5€ a za tie vajíčka jej dávam 100lek do sprepitného, s tým súhlasila. Pokračujeme ďalej okolo nejakých väčších reštaurácii a potom už nič je. Na kopci vidíme iba tú skupinu turistov, čo sme včera obiehali, inak tu nie je ani nohy. Vrátime sa späť do jednej reštaurácie a ideme iba kávu. Nikto tam nie je a čakáme 5 minút, už sme sa chceli dať na odchod. Nakoniec príde čašník a damé si normálnu kávu. Ideme skontrolovať menu, ale zdá sa nám to dráhe. Káva však stojí iba 100lek (1,1€). Ideme sa prejsť ešte do druhej stany odkiaľ sme včera prišli, aj tam sú ešte nejaké podniky.

Narazíme na prítulné mačiatko, škoda, že nemám žiadne granulky. Psov v tejto doline niet. Ideme skontrolovať trasu, ktorou zajtra pôjdeme a trochu sa tu poobzerať. Neprší, tak sme trochu takí, že môžno sme dnes mohli aj pokračovať.

Vraciame sa späť na ubytovanie a ideme sa pozrieť ešte do jednej reštaurácie, rozhodneme sa, že si predsa len dáme večeru u domácej. Výjde to najlacnejšie a bude toho veľa. Idem povešať nejaké veci z izby von, tam to možno uschne. Dáme si tie koláče (ten kávový nedojeme) a ideme oddychovať. Jozef si pustí Bratríčka, pije pivo a ja upravujem fotky, a potom si robím pozvánku na moje narodeniny.

Na neskorý obed si dáme po dve vajíčka s chlebom. O 18 ideme na večeru, opät kuracia noha, ale tentoraz s ryžou zapečenou so zeleninou a šalátom. Dnes sne tu sami. Mne to trvá dlho, tak sme tam skoro hodinu. Pozorujeme za oknom kravy, ktoré sa nanominovali do záhrady, a pobehujúce koťatka. Keď máme tú príležitosť, dokonca sa druhý deň po sebe osprchujeme, aj keď sa nám strašne nechce. Predbežne sa balíme a ja do 23 pridávam blog. Jozef už dávno spí.