Cyprus E4 – deň 6

Štvrtok, 12.2.2026

Paphos – Akamas Forest

→ 27,4 km ↑ 293 m ↓ 264 m

Budím sa o niečo viac chorá. To asi preto som bola včera taká unavená. Jozef mi nachystal raňajky. Je to podobné kombo ako večer, len ešte pridal avokádo. Nejako to do mňa nejde. Dávam si coldrex, že hádam to trochu pomôže. Zbalíme veci a po 8 odchádzame z bytu. Jozef si pod vplyvom šedej oblohy obliekol dlhé nohavice. Od prvého kroku vonku to ľutuje. Po ceste do Lidla nakŕmime nejaké mačičky. V Lidli kupujeme salámu, pitu, džús, syr a granule pre mačky, také aké má aj Leuško rád. Hneď oproti je zastávka autobusu. Čakáme na číslo 615 do Coral bay. Kuoujem lístky za 2€ na osobu. V autobuse sa kúri asi na 30 stupňov, vonku je 18°C. Úplne ma to odpáli, strašne sa mi chce spať. Vystúpime a pomaly sa poberieme popri mori.

Možno mi ten morský vzduch pomôže na tie dutiny. Postupujem dosť pomaly, po pol hodine si vyzliekam jednu vrstvu a dávam si ešte tabletky na hrdlo, nejako ho začínam cítiť. Je to tu také vyľudnené. Sme v čisto turistickej časti s dovolenkovými domami, ani mačky tu nie sú. Prichádzame k turistickému spotu, lodi Edro III, ktorá tu stroskotala v roku 2011.

Uviazla tesne blízko útesov a dostať ju odtiaľ preč by bolo veľmi nákladné. Takto sa z toho stala turistická atrakcia.

Potrebujem aspoň nejakú kávu na vzpruženie a keďže je mimo sezóny, 90% podnikov je zatvorených. Nachádzame opustenú reštauráciu, ale kávu nám urobia. Platíme síce 3,5€ za espresso, ale tak z niečoho ten čašník musí mať zaplatené. Ide sa mi potom trochu lepšie a zvyšim rýchlosť. Prechádzame okolo chránenej oblasti s krasovými útvarmi.

Hneď za ňou ideme cez obrovský rezort. Cena za noc vo vile s 3 manželskými posteľami je 1500€, cez leto 3100€. Mali tam urobený taký pekný chodníček okolo mora, ale nestretli sme nikoho. Jediný človek bol šofér elektrického autíčka pred recepciou. Dostávame sa na koniec Agios Georgios Peyeias, kde sú kostoly svätého Juraja, jeden starý a jeden nový.

Hľadáme vodu, ale z točky netečie, tak naberám na WC. Ešte to kúsok máme po ceste a potom sa budeme odpájať na polostrov Akamas. Začínam byť trochu hladná, tak sa ideme rozložiť do zastávky autobusu. Za pár minút začne pršať, tak sme si to aj dobre načasovali. Už sme sa najedli, ale dážď neustáva. Idem teda pridať blog, keď mám čas. Prší veľa a po ceste sa spravil potôčik. Zastávka nie je úplne stavaná na upršané počasie, ale tak lepšie ako nič. Sedíme tam vyše jeden a pol hodiny. O pol 3, keď už prší trochu menej sa vydáme na cestu. Máme to dnes ešte 15 km. Na začiatku míňame veľa áut z požičovne. Za pekného dňa by ich tu bolo asi 5 krát toľko.

Väčšinou smerujú aj ďalej, ale po dažďoch je cesta rozbahnená. Prejdeme kilometer a už sme sami.

Neďaleko je aj Avakas gorge, známa tiesňava na Cypre. Dnes ale prší a bolo by tam veľa vody. Aj tu máme pekné útesy, to nam stačí.

Hľadáme pozitíva na tom, že nám miestami prší. Je tu menej ľudí, príjemnejšia teplota, cesta sa nepráši a nechodia tu autá.

Robíme si kúsok zachádzku na Lara beach. Prechádzame okolo nejakého podniku, kde naplno beží generátor a celé okolie je čierne od sadzí. To teda moc nepomáha tomu chránenému územiu. Cez leto tu korytnačky kladú vajíčka. Prechádzame cez pláž a je tam teda dosť bordelu, tu som to ozaj nečakala.

Prejdeme pláž a vraciame sa späť na cestu. Do navigácie som síce dala aj ďalšiu pláž, ale už nemáme toľko času. Robíme si chvíľku prestávku. Zjeme čipsy a prefiltrujem tú vodu z WC, lebo si nie som úplne istá či je v pohode. Z útesu pozorujeme severnú Lara beach, ktorý sme obišli. Akurát slnko vrhá veľmi pekné svetlo.

Postup po bahnitej ceste nám trvá dlhšie ako by sme si priali, k tomu každú chvíľu vyťahujeme a schovávame dáždnik.

Šedé mračná sa trochu trhajú a občas presvitá modrá obloha. Dúfam vo farebný západ ako včera, ale pravdepodobnosť je nízka. Kilometre mi dnes ubiehajú pomaly, každú chvíľu pozerám na hodinky. Už by sme aj zakempili, miest tu je dosť, ale nemáme vodu.

Kilometer pred koncom vyťahujeme čelovky. Prídeme k vodnému zdroju a voda netečie. Rozmýšľame, čo teraz. Buď vydržíme na litri vody, prefiltrujeme kaluž, alebo nájdeme ešte nejaký potok. Ideme sa pozrieť aj k neďalekému vodojemu či nemá nejaký vypust. Zboku nie je žiadny, ale na streche je zamknutý poklop, ktorý je trošku ohnutý, takže sa tam dá prestrčiť ruka. Hladina vody je vysoko, takže to budeme vedieť nabrať. Hore na vodojeme filtrujeme dva litre vody a ešte naberáme plné vrece na špinavú vodu, aby sme sa tu už zajtra nemuseli vracať. Miesto na stan nachádzame neďaleko na kúsku zelenej trávy. Dosť fučí a Jozef sa snaží postaviť stan, čo najpevnejšie. Práve, keď to človek najviac potrebuje, tak sa to nedarí. Rýchlo fúkam karimatkyna ukladáme veci do stanu. Prekvapivo je celkom teplo, 17°C, a tak má ostať aj po celú noc. Na večeru Jozef vari zemiakovú kašu s olivami, syrom a dvomi tuniakmi. Nevládzeme to dojesť. Večer iba vyberám fotky a napíšem kúsok blogu. Ráno musíme skoro vstať, tak idem radšej spať.