Streda, 1.1.2025
Ha Tien
Jozef ma ráno budí novou slovenskou hymnou, ale potom ešte zaspíme asi do 9. Slniečko už nám začína vyhrievať izbu. Chceme sa ísť naraňajkovať a že poriešíme tú klímu, lebo je fakt dosť teplo. Dôjdeme dole za ujom a Jozef mu cez mobil vysvetľuje, že nám nejde klíma. Ako sme tušili, chce nás ošipat a vraví, že izba s klímou je za 900 tisíc a nie 700. Vravíme mu, že nie, že to nezaplatíme. V izbe je klíma s teda by mala fungovať ako v každej normálnej izbe. Začne zjednávať, ale to už sme rozhodnutí, že odchádzame. Ja trošku chytím hystériu, lebo tam má na stene obrovský kríž a veľké sochy Jozefa a Márie. Jozef mi povie, že som hysterická a dorieši to on. Sme jediní ľudia v tomto hoteli a on na nás ešte takéto praktiky skúša. Ideme sa zbaliť a ešte ide za nami, že nám to teda pustí za tých 700, ale to už iba z princípu odchádzame. Za 5 minút sme pobalení a odchádzame. Pýtame si späť 2/3 ceny, čo sme mu včera zaplatili. Nechcem mu dať kľúč, kým nám to nezaplatí, tak to ide celkom rýchlo. Sme strašne hladní, tak si ideme dať bagetku a popri tom bookujem ubytko. Už iba na jednu noc. Toto mesto je celkom creepy. Na tržnici si kupujeme melón, mangostín a ananás, ktoré si zoberieme na pláž. Usúdila som, že je vhodný čas kúpiť si aj vietnamský klobúčik, za 40000, taký stredne veľký.
Ubytujeme sa o 10 a ideme na pláž. Jozef si po ceste kúpi pivo. Trošku zablúdime a dostaneme sa k majáku na kopci, je odtiaľ celkom pekný výhľad a poriadne prudká cestička.
Zaplatíme vstupné na pláž. Vôbec to za to nestojí. Pláž je neskutočne gýčová, sú tam kadejaké nevkusné sochy, veľa atrakcií, a keď človek dôjde k bojkam, tak je po pás vo vode. Medzi kúpajúcimi sa ľuďmi tam jazdia vodné skútre.
Posadíme sa na lavičku a papáme mangostíny. Sú dosť dobré, len je z toho veľa odpadu. Potom si dáme ešte ananás a raz sa okúpeme. Ideme sa prejsť aj na druhú pláž, ale tá je v podobnom stave.
Ľudí je tam celkom dosť, ale všetko Vietnamci, ktorí sa s nami fotia. Dosť fučí a vietnamský klobúčik mi odletel už asi 10 krát. Včera nás po ceste poriadne spálilo, ľavú stranu, tak nás teraz slnko naozaj páli. Po hodine na pláži to zbalíme. Ideme sa najesť do reštaurácie, pred ktorou sa griluje, a teda vnútri to je celé zadymené.
Je tu dosť veľa ľudí, aj vnútri, aj vonku, ktorí čakajú na take away. Jozef už včera po nej pokukoval, že vyzerá dobre. Dáme si nejake bravčové mäso s ryžou a zeleninou. Jozef si ide dať druhu aj porciu.
Na ubytovaní sa osprchujeme a zaspíme na dve hodiny. Keď sa zobudíme, tak už zapadá slnko. Takto som si veru Nový rok nepredstavovala. Pridávam aspoň blog a potom sa ideme najesť. Narazíme na dobrú lacnú reštauráciu a dávame si ryžu s morskými plodmi. Nemajú pivo, asi tu reštaurácie potrebujú nejakú licenciu na alkohol. Počas večere volám s mamou. Ideme okolo karaoke baru, tak sa na chvíľu zastavíme. Je vtipné ako tí ľudia celý deň chodia v pyžame, ale keď idú na karaoke, tak si dajú svoje najlepšie oblečenie. Keď niekto spieva a ostatným sa to páči, tak danému človeku nosia umelé kvety, ktoré sú vo vazách na stoloch. Dám si kokos a Jozef pivo. Je to celkom zážitok, ľudia tam normálne tancujú a je vtipné ich pozorovať. Pri ubytovaní je pivný obchod, tak si tam kúpime pivo a chvíľu potom sedíme vonku, len nás žerú komáre, tak ideme dnu. Karaoke od vedľa hra do druhej rána.
0 Comments