Pondelok, 30.12.2024
Vinh – Can Tho
Ráno o pol 8 vstávame, zbalíme sa a ideme pešo na letisko, je to 5 km. Po ceste si dáme u tety bagetku. Na letisko vedie obrovská dialnica a ide po nej viac kráv ako áut.
Prišli sme o 9:15 a letí nám to o 11. Letisko je menšie ako v Bratislave. Rýchlo prejdeme bezpečnostnou kontrolou. Dám si hnusnú kávu a potom čakáme. Je 10:40, kedy mal končiť boarding a lietadlo nikde. Odchod posunuli na 12:05, tak som si chvíľku aj pospala.Lietadlo nakoniec príde, skontrolujú nás, dajú nás do autobusu, v ktorom ide šialene klíma. Potom nás prevezú okolo lietadla, čo by pešo bolo asi 150 m cez prechod pre chodcov a držia nás vnútri v autobuse.
Konečne nás vypustia do tepla. Lietadlo je poloprázdne, tak si obaja vzadu sadáme k oknu. Nakoniec máme meškanie 1,5 hodiny.
Naše plány prísť ešte dnes do Ha Tien nám už nevyjdú. Ostávame teda v Can Tho.Let trvá 1h 50 min. V Can Tho vystúpime a ideme na zastávku, je tu poriadne teplo a tak zelenšie, zatiaľ si to užívam.
Po ceste na zastávku nám taxikári hovoria, že autobus nechodí, ale to im neveríme. Sme na zastávke a už dobrých 15 minút čakáme. Podľa informácií z internetu by mal každých 15 minút chodiť. Potom príde za nami chlapík, ktorý tam býva a vraví nám, že autobus naozaj nechodí, že to musíme o tri kilometre ďalej, tak teda ideme. Som poriadne smädná, od rána som nemala vodu, tak si v polke cesty kupujeme od tety kokos, to nám padlo vhod. Doklepeme to na tú druhú zastávku. Prišli sme akurát, podľa Google maps by autobus mal ísť za pár minút. Čakáme ďalších 15 minút a autobus nikde. Tak teda idem zavolať Grab (niečo ako Bolt), lebo je to aj tak ešte 9 km do mesta. Zajednávam rovno aj ubytovanie v centre mesta, nech viem kam nasmerovať vodiča. Za 10 minút sa vezieme. Tá premávka tu je šialená. Celkom obdivujem nášho vodiča, že v tomto dokáže jazdiť. Can Tho je najväčšie mesto na delte Mekongu a taktiež veľkým turistickým centrom. Ideme sa ubytovať, len ešte nemá nachystanú izbu, tak si tam nechávame veci a ideme sa najesť. Jozef mal vyhliadnutý nejaký bufet, ale je vegánsky, tak odtiaľ rýchlo prchal. Ja už som hladná a nevrlá, tak ideme do takej turistickej reštaurácie. Ja si dám letné rolky a Jozef nejakú ryžu. Nie je to moc dobré, je tam nejaká divná chuť v tých rolkách. Na naše prekvapenie tam chodí fakt veľa ľudí. Zisťujeme neskôr, že to bola vegetariánska reštaurácia. Oproti je práčovňa, tak sa tam ideme spýtať či nám stihne oprať do rána. Všetko dohadujeme cez prekladač, že stíha. Ubytujeme sa, zanesieme tete špinavé oblečenie a ideme hľadať požičovňu motoriek. Vyberieme sa smerom ku pláži okolo nočného trhu. V prístave nás hneď niekto osloví na plavbu. Je to tu také gýčové.
Požičovňu nájdeme zašitú v úzkej uličke. Požičiava iba 25 km v okolí mesta, pýtame sa na inú, kde to nie je podmienka. Ukáže nám na mape, tak sa tam ideme prejsť. Nič tam nie je. Nakoniec si nájdeme na internete, ktorá sa dá zajednať cez WhatsApp a motorku nám dovezú k hotelu. Jozef si dáva druhú večeru, kura s ryžou. Kúpi si pivo a ja mangový džús a ideme si sadnúť k jazierku.
Ešte by som niečo zjedla, narazili sme na knedličky , tak si ich dávame 8. Vraj sú aj nejako rozdielne, ale moc to tam necítim. Plnené sú mletým mäsom. Dohodneme požičanie motorky na 7 dní za 1 milión aj s donáškou. Aj v tom našom hoteli sa dala požičať motorka, ale oni boli iba prostredník a boli tam nejaké divné časy. V izbe nie je ani jedno okno, tak klímu nechávame pustenú celú noc.
Utorok, 31.12.2024
Can Tho – Ha Tien
Ráno ide Jozef po oblečenie, táto vôňa len tak ľahko nevyprchne. O 9 máme dohodnutú motorku. Na naše prekvapenie kontroluje medzinárodný vodičský preukaz. Na motorku nemáme, ale presvedčíme ho, že na Slovensku sa môže na základný šoférovať aj silnejšia motorka. Dá nám ju, lebo však berieme na 7 dní a prišiel by o 1 milión. Nechce nám uschovať veci, tak ich teda necháme v hoteli. Motorka je, od prvého posadenia sa, strašné nepohodlná. Myslela som si, že nejako blbo sedím, ale nie, je to nepohodlné vo všetkých polohách. Smerujeme na západ, ku hraniciam s Kambožou, do mesta Ha Tien. Chceme si na chvíľu oddýchnuť pri mori. Cesta vedie cez veľa mostov, pretože prechádzame deltou Mekongu.
Zastavujeme až za mestom Vi Thanh, po vyše hodine cesty. Som hladná a dosť nevrlá. Dávame si kura s ryžou a zeleninou, hneď mi je lepšie, teda až na to, že ma neskutočne bolí zadok. K tomu tá motorka žerie raz toľko benzínu ako tie predchádzajúce. Vždy sme predtým mali Hondu a teraz máme Suzuki. V Rach Gia si dávame prestávku na melón, kilo za 4000 dongov. Poprosíme tetu nech nám ho rozpolí. Pobaví ju, keď si vytiahneme vlastné lyžičky a začneme ho tam na ulici jesť.
Dá nám aj stoličky, ale preferujem drep po hodinách na motorke. Do Ha Tien prichádzame okolo 4. Chceli sme na pláži ubytovanie, ale pláž je platená, 30000 dongov za vstup na osobu. Tak sa vraciame do centra mesta, je tam hotel na hoteli. Hneď do prvého nás volá ujo, tak sa ideme spýtať na cenu. Chceme ostať 3 noci. Vraví 300 000 za noc, to je veľa. Zjednávam na 700 000, idem si pozrieť izbu, najprv mi ukáže dve bez okien a potom konečne s balkónom. Vyzerá to celkom ok, tak to zoberieme. Potom ideme na neplatenú pláž, je tam dosť bordel, ale voda je v pohode.
K tomu sú tam zakotvené pekne rybárske loďky. Ostaneme iba s namočenými nohami a pozrieme si západ slnka.
Úplne nás dnes na motorke spálilo, ľavú stranu. Už chápem prečo tu všetci chodia oblečení od hlavy po päty. Na hotel sa ideme rýchlo osprchovať a najesť sa. Dlho vyberáme reštauráciu a potom si dáme rybu s ryžou a vôbec to nie je dobré. Nemôže sa stále dariť. Všade tu jazdia vysvietené elektrické autíčka, ktoré turistov vozia na nočný trh.
Problém je, že tu skoro žiadni turisti nie sú. My sa tam radšej ideme prejsť pešo, naozaj sa mi nechce viac sedieť. Ideme okolo rieky a zbadáme, že tam sú rozmiestnené plastové stoličky a grilujú sa tam nejaké morské potvory. Ideme si teda napraviť chuť, dáme si ústrice, krevety, kalamáre a chobotnice. Prvé donesú ústrice. Sú s nejakým hnusným syrom a nedá sa to jesť.
Druhé nám donesú krevety, tie sú moc prepečené, a kalamáre s chobotnicami sú celkom ok. Za tú cenu to samozrejme nestálo. Dnes sa moc nedarí. Ideme pozrieť night market. Ha Tien je veľmi zvláštne miesto, turistické mesto so žiadnymi turistami. Je to desivé, celé vystavané a prázdne.
Na každom kroku domáci spievajú karaoke, buď v nejakom podniku, alebo sedia na zemi pri pláži a majú reprák. Je pol 11 a chce sa mi spať, tak ideme na izbu. Nejde klíma, ale dole už nikto nie je, tak otvárame okno a zapíname vetrák. V polospánku prečkáme do polnoci. Tu sa neoslavuje, oslavujú až na konci januára podľa lunárneho kalendára.
0 Comments