Našou prvou destináciou v roku 2024 je Mallorca. Nebolo to moc plánované, ale boli lacné letenky a tak trochu sme predpokladali, že tam bude teplejšie ako na Slovensku, čo asi nevyjde. Ideme si tam zaspomínať. Ja som tam bola pred 6 rokmi na erasme a Jozef pred 5 rokmi na tomto istom prechode. Vlastne aj vďaka Mallorce sme si písať začali, lebo ma zaujímalo, že aké to bolo, a tak si to ideme dať spolu. Väčšinu plánovania som urobila včera.
Trasa vedie cez pohorie Serra de Tramuntana. Oficiálna trasa je z Port d’Andratx do mesta Pollença a má 120km. Ja som naplánovala trasu s vyše 200km, lebo sa chcem ísť pozrieť aj na najsevernejší cíp, Cap de Formentor, a na pláž Sa Calobra. Denné kilometre sú dosť ambiciózne, ale ideme veľmi naľahko. Máme iba príručnú batožinu, takže neberieme stan ani paličky a batohy majú bez jedla a vody po 5kg. Ten menší je Jozefov, ale má ho ťažší.
Kadečo má pobolieva, ale vravím si, že čo by nevyriešilo 7 dní chodenia od rána do večera a spanie vonku.
Pondelok, 26.2.2024
Bratislava – Port d’Andratx
Budík máme na 4 ráno. Zobudím sa úplne v pohode, to nie ako do roboty. Všetko máme nachystané, tak si iba zapletám dva priberané copy. Na stanici sme dve minúty pred odchodom vlaku, to je taký náš kompromis. Lebo ja by som normálne na vlak bežala a Jozef by tam stál už 10 minút. Vo vlaku si na chvíľu pospím a ujde to celkom rýchlo. V Bratislave sme o 7:00, tak ideme ešte na kávu a croissant. Autobus nám ide až 8:45, tak si ešte vyjdeme ku hradu sadnúť na slnko na lavičku. Máme stále nejako veľa času, tak sa ponevierame po letisku, potom expresne prejdeme cez security check a už len čakáme.
Lietadlo ide presne, o 12:00. Celú cestu prespím. Sníva sa mi, že v Palme je také strašne prudké letisko a my sa kadejako rútime dodola. Pristaneme však hladko. Vonku prší. Je to naozaj veľké, teraz prázdne, letisko, tak nám celkom dlho trvá kým sa odtiaľ vymotáme. Autobus do mesta nám ide hneď. Vynárajú sa mi spomienky na miesta, kde sme chodili. Vystupujeme pri decathlone, kde chceme kúpiť kartušu, nožík a opaľovací krém, ale nič tam nie je. Tak ideme svižne cez celé centrum do ďalšieho športového obchodu, ktorému akurát končí siesta. Potom rýchlo nakúpiť jedlo a na autobus. V obchode majú balenie iba 4 nožíkov za 1€, tak berieme tie a k tomu bagety, salámu, syr, kečup, horčicu. Autobus nájdeme ľahko a dá sa platiť priložením platobnej karty pri nástupe a výstupe, tak nemusíme riešiť lístky. Majú tam s tým nejaké problémy, tak 20 minút čakáme, ale potom to na diaľnici dobehol a prichádzame do Port d’Andratx hodinu pred západom slnka.
Port d’Andratx – Sant Elm
7,4 km
Zapínam trasu na hodinkách. Jozef hodinky reklamoval, takže je navigácia na mne, ale podarilo sa mi to spustiť, tak dobre. Najprv ideme po móle a začíname pozvoľne stúpať po asfaltovej ceste, po serpentínach a potom prudko dohora cez borovicový les. Veru, prijala by som tie paličky, je to celkom makačka. Po 2 km prejdeme na taký príjemný chodník. Nikde nikoho, vtáčiky spievajú, slnko zapadá. Idylka.
Pozeráme už po miestach na spanie. Máme za cieľ takú búdu. Prechádzame okolo skalného prevysu, pod ktorým je urobená ohrádka z kameňov, presne pre dve osoby. Ostávame teda tam. Má v noci pršať, ale malo by to byť v pohode.
Najprv si dáme bagetu, lebo sme dosť hladní, potom Jozef rozkladá veci a ja píšem. Neskôr ešte uvarí vifonku. Idem sa zatiaľ prezliecť a tak periférne vidím nejaké záblesky. Je tam maják, tak si myslím, že to svieti on. Ale nie, po chvíli spozorujem naozaj desivo vyzerajúci záblesk, ide búrka. Jozef mi najskôr neverí, ale potom ju aj on spozoruje. Rýchlo balíme veci a ideme do 800 m vzdialenej búdy, s čelovkami. Búda je zamknutá. Dole do dediny to je 2,5 km. Po 1 km nachádzame opustenú budovu. Je zamknutá, ale má prístrešok. Rozložíme veci, umyjeme zuby a ideme rovno spať.
0 Comments