Vietnam – deň 35 a 36
Streda, 15.1.2025
Mui Ne – Phan Rang
Nespala som moc dobre, stále mám žalúdok ako na vode. Dnes radšej nebudem jesť a hádam sa to trochu upokojí. Smerujeme do mesta Phan Rang kde strávime dve noci.
Okolie Mui Ne je poriadne tursitické. Všade sú farebné džípy, na ktorých sa robia výlety na piesočnú dunu. My sme sa k nej doviezli a išli sme sa tam iba trochu poprechádzať. Sandále na ten horúci piesok neboli najlepšia voľba. Duna je celkom rozsiahla, takže sa tam to množstvo ľudí stratí a iba v diaľke vidíme skupiny turistov.
Zastavujeme na miestach, ktoré sa nám zdajú zaujímavé. Napríklad táto pláž s obrovským množstvom mušlí, aj odpadkov samozrejme. Na pláži bolo niekokoľko ľudí a prehrabávali stovky mušlí a hľadali konkrétne druhy, ktoré by potom mohli predať alebo z nich niečo vyrobiť.
Zájdeme aj do príľahlého prístavného mestečka a dostaneme sa do takých bočných uličiek. Pozorujeme každodenný život miestnych a pobehujúce kozy. Obzeráme sa aj po nejakom podniku na skorý obed, ale nič nenachádzame.
Dnes vždy volíme cestu po pobreží. Je menej frekventovaná a má oveľa krajšie výhľady na útesy a na more.
Napojíme sa potom na takú hlavnú cestu s veľa kamiónmi, ktorá vedie okolo množstva rybích fariem. Keďže je to tu frekventované, tak nachádzame aj vhodnú reštauráciu. Jozef si opäť nakladá nejaké rybičky. Ja si nič nedávam iba mu vypijem vývar, ktorý tu dostanete ku každému jedlu.
Odbáčame na vedľajšiu cestu po pobreží, to je oveľa lepšie. Napriek hladu si dnes túto výhliadkovú cestu celkom užívam. Stretneme tu dokopy asi 5 motoriek a každú chvíľu zastavujeme na nejakom výhľade.
Súdruzi majú s touto oblasťou asi nejaké plány, keďže je tu vystavaná dvojprúdovka a nikde nikto. Prostredie je pekné, takže možno nejaká budúca turistická destinácia. Len tu trochu viac fučí, ale ešte postavia pár turbín a bude to ok.
Prichádzame do mesta Phan Rang, premávka sa značne zhusťuje. Máme problém nájsť hotel, pretože ma zle uvedenú polohu na bookingu. Nejako sa k nemu nakoniec dopracujeme. Je to taký prerobený dom, pretože naša izba vyzerá ako bývala detská izba dvoch detí. Sú tam rôzne tapety s dinosaurami a lietajúcimi balónmi, a na strope vyrezané hviezdy a mesiac. Tak toto teda na fotkách nebolo, ale však nevadí, aj horšie sme už mali. Najprv ideme do práčovne, nech máme čisté oblečenie na cestovanie a potom ideme nájsť nejaký podnik. Hľadáme pho, to si myslím, že je pre mňa bezpečná voľba. Pomaly si chlípkam iba polievku a dúfam, že zajtra mi už bude dobre.
Jozef ma necháva v reštaurácii, pretože na neho prišli nejaké tráviace potiaže a musí utekať na izbu. Ja si ešte chvíľu posedím, dojem a zaplatím. Cestou na izbu ešte kupujem vodu. Už nič nepíšem, oddychujem a Jozef ešte robí nejaké veci do práce.
Štvrtok, 16.1.2025
Phan Rang
Dnes sa ideme iba potulovať po okolí tohto mesta. Zájdeme na tržnicu, ktorá je úplne parádna. Kupujeme taký sušený zázvor a kešu orechy. Veľa predajkýň nás oslovuje aby sme si niečo kúpili, ale to nejde od každého. A už vôbec nie, keď nám niekto ponúka sliepku alebo rybu. Tržnica má aj druhé poschodie, na ktorom je oblečenie a také domáce potreby, a výhľad na spodné poschodie. Člevek nadobudne úplne inú perspektívu a vidí ako si tety sedkajú vedľa seba na stoloch.
Pred tržnicou narazíme na tohoto štýlového pána, ktorý vonku pod plachtou šije oblečenie. Spýtam sa ho či si ho môžem odfotiť.
Vo vedľajšej dedine je starý hinduistický chrám Po Klong Garai, tak sa tam ideme previesť. Je to veľmi pekná oblasť, cez park sa stúpa až hore ku chrámu, kde je pekný výhľad na mesto. Pri chráme je celkom dosť turistov a fotia sa tam rovnako oblečené tety.
Po návšteve chrámu si ideme sadnúť na kávu. Dávam ich typickú ľadovú kávu, konečne skúšam niečo iné ako espresso. Jozefovi vypýtam espresso a on ho dostane v takej zakorkovanej fľaštičke. Zaujímavý spôsob podávania. Hneď vedľa je aj reštaurácia, ktorú si bol Jozef omrknúť a chce tam ísť. Vypijeme kávu a ideme hneď vedľa. Na naše prekvapenie už nemajú takmer nič v ponuke. Pred pol hodinou mali plné misy. Asi je to populárne miesto. Vyberieme si so zvyškov, čo tam ostali.
Vraciame sa späť a namierime si to okolo polí viniča, z ktorého tu vraj aj víno robia.
Prechádzame oblasťou rybích fárm a len tak sa vozíme po nespevnenej ceste pomedzi ne.
Keďže je to blízko mora, mieša sa tu slaná voda so sladkou a rastú tu mangrovníky, zaujímavé to rastliny.
Urobili sme si taký okruh a mierime si to späť do mesta. Stretávame kravičky.
Jozef sa chce ísť pozrieť ešte na soľné polia, tak trochu ešte zachádzame. Škoda, že nie je sezóna ani na soľ a polia iba pripravujú. Keby bola sezóna, tak sú tu kopy bielej soli. Už od včera dosť fučí, ale keď sa ocitneme mimo zastavané územie, medzi poliami, tak nárazový vietor ešte zosilnie a udržať sa na motorke je celkom náročné. Zastavujeme na šťavu z cukrovej trstiny a presvedčím Jozefa nech už ideme naspäť.
Pri meste sa ešte zastavíme na pláži. Na naše prekvapenie je úplne krásna, bez odpadkov, bez ľudí a s jemným pieskom. Sú vlny, takže more je také zakalené, ale inak je pobyt na pláži veľmi príjemný.
Poobede ideme opäť na tržnicu. Potrebujeme si kúpiť nejakú väčšiu tašku ako podpalubnú batožinu a radšej to vybavíme teraz ako zajtra v Nha Trang. Sme v taškovej časti tržnice a tety bojujú o našu priazeň. Nemajú však veľkosť, ktorú by sme potrebovali, tak ideme hlbšie do útrob tržnice a predierame cez úzke uličky pomedzi stánky. Nakoniec sa vrátime späť a pani odniekiaľ vyhrabe, takú akurátnu tašku. Berieme ju a platíme 5€. Potom idem ešte kúpiť také pekné vietnamské misky. Zajtra už dokúpime iba nejaké ovocie, ktoré zoberieme domov. Na dnešný večer si ešte kúpime mango a banány, keď už tu sme posledné dni, treba toho využiť. Ideme sa pozrieť aj na nočnú tržnicu, ktorú máme kúsok od ubytovania a kupujeme mačky pre šťastie. Na večeru chceme nejaké morské plody, tak celkom precízne vyberáme reštauráciu. Dávame si rolky, krevety a nejakú zeleninu k tomu. Je to tu dosť hlučné. Vietnamci pri vedľajšom stole už vypili trištvrtinu basy piva, ktorú si so sebou doniesli, máme aspoň zážitok a jedlo je skvelé.
