Vietnam – deň 28

Streda, 8.1.2025

Da Lat

Spalo sa mi celkom dobre v tejto jaskyni. Stala sa záhadná vec, Jozefovi zmizla vložka do topánky, iba jedna. Podozrievame psa, ale na topánke nie sú žiadne známky hryzania. Hlava nám to neberie. Dnes je krásny slnečný deň a my ideme naľahko objavovať okolie Dalatu. Na raňajky si dávame pho bo, hneď pri ceste. Prebieha tu rozsiahla výstavba hotelových komplexov, ktoré sú stavané do takého francúzskeho štýlu. Už sa mi toto mesto zdá také “vyždímané”, takže ktovie či to neskončí prázdne ako v Ha Tien.

Smerujeme na východ od mesta. Jozef sa chce ísť pozrieť na čajové polia, samozrejme. Občas zastavujeme na nejakom výhľade. Všade sú tu skleníky, borovice a káva.

Zastavujeme pri kávovom poli v kopci a ideme sa tam trochu poprechádzať. Káva má pekné tmavozelené listy a červený plody, tzv. “cherries”.

Narazíme na bilboard, ktorý odkazuje na neďaleký podnik, kde sa spracováva káva. Prídeme tam a jednoduchou angličtinou a posunkami sa spýtame či sa tam môžeme ísť pozrieť, že áno. Potom nás zastaví pracovník, že tam nemôžeme, ale potom sa dohodnú, že teda môžeme. Ideme sa pozrieť dnu, kde sú stroje na triedenie a spracovanie kávy. Samozrejme, žiadne bezpečnostné opatrenia.

Celé si to prejdeme a potom nás zastaví chlap, ktorý nám dal povolenie tam ísť. Pýta sa nás či vieme ako sa spracováva káva, my nemáme šajn. Takže nás zoberie dnu a urobí nám aj výklad v angličtine, ale rozmiem tak každé tretie slovo. Jozef rozumel viacej. Po celej hale sú rozmiestnené dopravníky a stroje. Čerstvé plody kávy najprv musia prejsť suchým alebo mokrým spracovaním, aby sa oddelila šupka. Pri suchom spracovaní sa káva rozloží na rovnú plochu a v pravidelných intervaloch sa počas 3 dní musí prehrabávať, aby nedošlo ku kvaseniu, až kým nemá požadovanú vlhkosť 12%. Mokré spracovanie rovno odstaňuje oplodie a vytriedi zrelé plody od ostatných, ktoré sú ťažšie. Potom nasleduje fermentácia, pri ktorej sa odstárni lepkavá vrstva z kávových zŕn. Následne sa zrná sušia vo veľkých bubnoch, ktoré ohrieva pec na drevo. Takéto zrná sú ukladnené. Pred exportom sa treba zbaviť ešte poslednej šupky a zrná pretriediť podľa veľkosti.

Urobí nám aj ochutnávku. Učí nás ako sŕkať kávu, tak aby sme cítili všetky jej chute. On kávu vypľuvá, lebo takto koštuje tak 50 šálok denne. My ju pijeme a kúpime si od nich namiešanú kávu v pomere 70% robusta a 30% arabika. Toto bola naozaj zaujímavá skúsenosť.

Postupujeme ďalej a nájdeme parádne čajové plantáže, ktoré sa ťahajú kam oko dovidí. Niekde sú medzi nimi aj veterné turbíny. Pofotíme sa, kocháme sa a vozíme sa na motroke po cestičkách pomedzi plantáže.

Náhodou narazíme na obchod z čajom. Paní nám tam urobí aj ochutnávku a zistíme, že sa tam čaj aj spracováva. Spýtame sa či sa tam môžeme ísť aj pozrieť. Je mimo sezóny, takže tam teraz nikto nie je. Sú tam stroje na sušenie, fermentáciu a na stáčanie lístkov do guľočky (oolong čaj). Dnes máme teda poriadnu dávku kofeínu v sebe. Kupujeme nejaké čaje, keďže je to asi posledná príležitosť, ešteže máme taký veľký kufor na tej motorke.

Nasledujeme tabuľku na nejakú jahodovú farmu, že by sme si aj jahody kúpili. Prídeme tam a majú tam aj nejaké sklennníky s jahodami, ale potom príde chlapík a pýtam sa ho na cenu. Odpovedá, že 400 000 VND (15€ za kg), pre istotu sa pýtam ešte raz. Tak to teda slušne prepálil. Odchádzame, ešte sa nás snaží zastaviť, že predsa keď kúpime menej ako kilo, tak to bude menej peňazí. Skúšame aj na inom mieste, v takom dome, čo mal ceduľku s jahodami, ale že nie je sezóna.

Jozef si po ceste vyhliadol nejakú rešturáciu, kde bol veľký gril, ale už je asi zareté lebo ju nevie nájsť. Skončíme u takej pani a dávame si ryžu s mäsom a zeleninou. Jozef si ide dať druhú porcia. Pani sa na tom aj s kamoškou zabáva. Poobede pokračujeme na východ na koniec náhornej plošiny, z ktorej je výhľad na rovinu pod nami. Zamračilo sa a trochu je opar, tak tie výhľady sú nič moc. Ako zaliezlo slnko, tak je aj citeľne chladnejšie a obliekam bundu.

Vraciame sa do nášho hobbitonu. Nie je mi moc dobre a bolí ma brucho. Dám si čierne uhlie a ľahnem si, tak dúfam, že to prejde. Jozef si berie notebook a ide hľadať nejaký podnik, kde by mohol pracovať. Za hodinu sa vráti, že nič nenašiel. Tak teda ideme spolu na večeru. Bývame dosť od ruky, tak nám to trvá vyše pol hodiny kým niečo nájdeme. Mala som aj reštaurácie vyhliadnuté na mape, ale sú zatvorené. Nakoniec nájdeme taký plný podnik. Dávame si vysmážanú ryžu, nejaké hovädzie a hranolky. Jozef popri tom pracuje a ja píšem blog. Potom si dáme tú skvelú prechádzku späť, Jozef ide spať a ja píšem blog.