Tour de Monte Rosa – deň 5
Sobota, 12.7.2025
Gran Lago – Zermatt
→ 23,8 km ↑ 862 m ↓ 2073 m – celkovo 99,3 km
Celú noc som spala ako zabitá, ani raz som sa neprebudila. Takýto hlboký spánok si už dlho nepamätám. Vstávame skôr ako obyčajne, o 6. Máme pred sebou najvyššie sedlo a za ním prechod ľadovca. Preto spíme v tak vysokej nadmorskej výške, aby sme to dnes mali, čo najmenej a podarilo sa nám prejsť ľadovec ešte pred obedom. Neskôr sa už rýchlejšie topí a vytvárajú sa tam malé potôčiky pod povrchom kam by sme sa mohli prepadnuť. Ja mám na raňajky ovsenú kašu a Jozef je chleba so salámou a syrom. Dáme si aj kávu a rýchlo balíme veci. Zuby si umývame až neskôr, na slniečku. Hneď z rána nás čaká serpentínový výstup do sedla. Okolo nás sa ženú oblaky a na pol hodinu nás zahalí hmla.
Keď prejdeme sedlo, dostávame sa na stranu lanoviek, ktoré prznia krásny výhľad na Matterhorn. Ale tak asi ich nepostavia na škaredom mieste. Na kopčeku si robíme spoločnú fotku. Väčšinou na ňu počas výletu zabudneme, tak teraz ju robíme na peknom mieste.
Klesáme ku stanici lanovky, kde už nastupujú prví lyžiari. My pokračujeme pešo, okolo betonarky (majú predsa blízko materiál) a stúpame. Myslela som, že po včerajšom ľahkom dní sa mi pôjde lepšie, ale je to celkom náročné do kopca. Asi k tomu prispieva aj vysoká nadmorská výška a rozmočená cesta od ešte nedávneho snehu. Pri ďalšej stanici lanovky dávame prestávku na keksík. Pred nami je veľmi strmá pasáž. Je to cesta pre autá / iné stroje, tak si to stúpame v cikcakoch. Slnko už slušne páli , ale zároveň je zima, takže ostávam v dlhých nohaviciach. Konečne prídeme do sedla Theodul pass, 3314 m.n.m. a prekračujeme taliansko-švajčiarsku hranicu. Je tu aj chata, ale nezdržujeme sa, radšej sa rovno pustíme do prechodu ľadovca.
Ešte si kúsok nástupame, aby sme bezpečné mohli prejsť na ľadovec. Nasadzujeem si také mini nesmeky, ale dalo by sa to prejsť v pohode aj bez nich. Na kopci vidíme plnú zjazdovku lyžiarov.
Dole ľadovcom ideme po ratrakovej ceste. Najprv klesáme prudkým kopcom, kde je asi aj trochu čerstvého snehu zo včera. Ideme behom / šmykom. Toto je riadna sranda.
Potom sa sklon zmierni a my už kráčame a pozeráme na tú krásu okolo nás. Tento úsek je fakt škoda prejsť lanovkou a nechať si ujsť toto pomalé vychutnávanie. Bolo by mi asi ľúto, keby som to rýchlo prefrčala a nemohla každú chvíľu zastaviť a kochať sa.
Ku koncu ľadovca si musíme dať trochu väčší pozor, lebo už pozorujeme nejaké tie potôčiky a tak paličkou testujem tvrdosť povrchu. Inak na prechod ľadovca je oficiálne odporúčanie zajednať si sprievodcu, ale nejako mi to nedáva zmysel. Myslím, že na trase sú nebezpečnejšie úseky a toto mi prišla úplná pohoda.
Samozrejme v dobrom počasí a najlepšie v doobedňajších hodinách. Na ľadovci oproti nám stretneme dvoch jednodňových turistov a jednu ženu, čo ide prechod. Zídeme z ľadovca do červeno-hnedej krajiny.
Smerujeme ku stanici lanovky, kde je rušno a hneď odbáčame na turistickú trasu. Do Zermattu to máme nejakých 10 km. Už som hladná, tak si dávame dlhšiu prestávku na kameňoch. Všade rozložíme mokré veci, spacáky a stan. Dojedáme posledné zvyšky jedla. Oddychli sme si a ideme na to zdĺhavé klesanie. Každú chvíľu aj tak stojíme, aby sme odfotili ľadovce alebo Matterhorn z trošku iného uhla.
Je to tu celom frekventované, ale vôbec sa tomu nedivíme. Takúto scenériu človek nenájde len tak ľahko. Úzky a krásny chodník pozvoľne klesá. Idem prvá a prechádzam okolo postaršieho páru, ktorý si dáva prestávku na kameňoch. Pozdravím ich a za pár sekúnd ma Jozef volá späť, že by potrebovali nožík. Tak sa vraciam, zložím batoh a z “kuchyne” im podávam nožík. Vysvetľujú nám, že si z kefíru a citrónu robia maslo. Dole pridajú do kefíru trochu citrónu a keď prídu hore, tak už z neho majú maslo. A práve na ten citrón potrebujú nožík. Pýtajú sa nás či ideme až zhora s takými veľkými batohmi, tak im vravíme, že už kráčame 5. deň a robíme okruh Monte Rosa. Oni boli na dvojdňovke a že dnes si už dávajú takú ľahšiu turistiku. Teta nám za ten nožík podaruje strapec cheery paradajok, tak ho tam hneď aj zjeme a potom nás ešte ponúkne humusovými čipsami. Pochádzajú z juhovýchodu Švajčiarska a popisujú nám aké sú tam hory a že by sme tam niekedy mali zájsť. Pýtajú sa na naše ďalšie plány a že kde spíme. Tak im vravíme, že asi niekde v stane a že to by aj oni chceli ešte niekedy vyskúšať. Rozlúčime sa a miernym poklusom pokračujeme. Chodník je veľmi prašný a mám nohy ako by som zemiaky kopala.
Čím nižšie klesáme tým je teplejšie a pribúda ľudí. Snažíme sa postupovať rýchlo, ale na mňa ide nejaká únava a som aj dosť smädná. V studničke pri meste si doberáme vodu, tak aspoň jeden neduh vyriešený. Rýchlo pokračujeme a hľadáme toalety. Nájdeme ich priamo v centre mesta, kde je už poriadny húf ľudí. S únavou si sadnem na lavičku vedľa wc a rozmýšľam, čo dnes ďalej.
Sú 3 hodiny a už máme prejdených vyše 20 km. Potrebujeme sa teraz rozhodnúť či ideme ešte pokračovať v túre, presunieme sa na iné miesto vlakom / stopom alebo ideme do kempu. V Zermatte je jediný kemp a stojí 20 CH na osobu (cca 22€). Na švajčiarske pomery je to celkom dobrá cena. Jozef urobí rozhodnutie ísť do kempu pod zámienkou sprchy. Pravda je však taká, že chce piť pivo. Mne ale sprcha bodne a aj trochu dlhší oddych. Keďže je na turistickej trase zosuv, rozhodli sme sa, že sa kúsok presunieme vlakom. Najprv teda ideme pozrieť na železničnú stanicu koľko stojí vlak do Randy. Je to nejakých 8€, tak s tým sa dokážeme zmieriť. Kemp je hneď vedľa. Prišli sme mimo otváracích hodín, ale môžeme si postaviť stan a potom prísť zaplatiť. Tento kemp nie je vôbec na nejakej lepšej úrovni, nie je tu rovného miesta, má pár wc a 4 sprchy, jedno umývadlo na riady a elektronika sa dobíja v kúpeľni. Polovica stanujúcich sú Aziati s kuframi. Evidentne, Zermatt je pre nich veľmi populárna destinácia. Rozložíme stan a ideme vedľa do obchodu na pivo, tortelliny a nejaké mňamky, čo nám padnú do oka. Poobzeráme sa, čo tam majú, aby sme si vedeli spísať zoznam. Ideme si do tieňa vypiť pivko, spapať broskyne a čokoládový puding. Jozef ide potom variť tortelliny a ja sa idem osprchovať a potom oprať. Vrece na pranie je dobrý konverzačný bod, tak sa dám do reči s jednou Kanaďankou, ktorá práve dokončila Haute Route, trasu od Mont Blanc po Matterhorn. Veci preplachujem 3 krát a stále ide z toho špinavá voda. Idem sa najesť a potom opláchnem ešte raz, a Jozef to ide vyžmýkať. Natiahneme si šnúru medzi stanom a zapichnutou turistickou paličkou. Ideme na druhé kolo nakupu. Pri recepcií kempu sedí ten pán s kefírom, ktorému sme požičiavali nožík. Oni práve odchádzajú. Kupujeme jedlo iba na nasledujúci deň, zajtra budeme opäť v meste s obchodom. Na raňajky si doprajeme párky a nájdem aj malú nutelu v plastovom obale. Jozef si na večer berie dve pivá a ja čokoládové mliečko. Na večeru si dávam rajčiny s mozzarellou, olivami a cibuľou. Kemp sa s prichádzajúcim večerom ešte viac zaplňuje. Požičiavam si Jozefove sluchátka a púšťam si hudbu, lebo mám pocit, že ma veľa vecí vyrušuje. Neskoro pridávam blog a aj príspevok na Instagram. Jozef už dávno spí. V kempe je hluk od železnice, ľudí prechádzajúcich po ulici a od ovečiek, ktoré sa pasú nad kempom. Dávam si štuple do uší a šatku cez oči. Ihneď zaspávam.
