Bivacco Giorno Casalegno – Refuge des Fonts de Cervières
15.7.2024 Pondelok
27,2 km – 1449 m 
– celkovo 204,1 km
Budík máme opäť na 6:30. Nad obzorom pomaly začína vychádzať slnko. Je english monday, deň kedy sa rozprávame po anglicky, ktorý sme zaviedli od nového roka. Na raňajky máme chleba s nutelou a čierny čaj. Dnes si nechávam dlhé nohavice celý deň, lebo ma včera trochu spálilo. Opaľovacím krémom sa natierame hneď ráno, dokonca aj Jozef, dobrovoľne. Ešte v potoku preperieme nejaké oblečenie a vydáme sa na cestu. Máme to pol kilometra do sedla Col Mayt, ktorý je zároveň aj hranicou s Francúzskom. Tá budova bola isto nejaký vojenský objekt, lebo aj na hranici sú pozostatky ostnatého drôtu.
Druhá strana sedla je už krásne zelená a hlasno tam pískajú svište. Zíjdeme 1 km a sadáme na kameň, lebo máme signál. Pridávam blog a Jozef si číta správy. Vo veľkom ma okupujú muchy, asi dobre „voniam“. Strávime tam tak hodinu. Klesáme ďalej.
Chodník viac nie je ako je, a orientujeme sa primárne podľa GPS. To, čo bola hore pekná zelená trávička sú nižšie metrové trávy.
Navyše sú tu veľmi silné pramene, takže je všade voda. Celkom nám to dole dalo zabrať, ale napájame sa na peknú cestu do dedinky Le Roux. Množstvo turistov sa rapídne zvýšilo. Blížime sa k stadu oviec a rozbehnú sa na nás 3 psy. Najprv sme si mysleli, že patria žene, ktorá na nich kričala, ale potom vysvitlo, že je pastierka, a teda to by ste na ňu určite nepovedali.
Po asfaltovej ceste pokračujeme do väčšej dediny Abries. Už celkom pečie slnko, tak vyťahujeme dáždniky. Potrebujeme kúpiť tú kartušu a len kilometer pred mestom zisťujem, že za 15 minút sa obchod zatvára. Jozef teda beží, aby to stihol.
Ja dôjdem o 5 minút neskôr. Jozef zájde do obchodu kúpiť nápoje a sadneme si do tieňa. Potom idem ja na jedlo. Hneď ako vojdem do obchodu, viem, že som vo Francúzsku. Chlap za chladiarenským pultom má špičkové francúzske fúziky. Kúpila som tri bagety a Jozefovi sa to zdá veľa, ale prvú zjeme len tak suchú, strašne je dobrá. Ideme na rýchlu kávičku a potom si sadneme na lavičku do tieňa. Chcem pridať ešte jeden deň blogu. Popri tom jeme druhu bagetu so salámou. Do mesta prichádza veľa turistov s veľkými batohmi, asi tiež idú trasu, čo aj my. GR 58 alebo Tour du Queyras je 110 km dlhá trasa s prevýšením 7800 m, ktorá prechádza okolo regionálneho národného parku Queyras. O tejto trase som sa dozvedela 2 dni dozadu a usúdili sme, že to bude dobrý nápad, a fakt máme radi turistiku vo Francúzsku. Opäť sa natierame opaľovacím krémom. Už sú skoro tri hodiny, keď vyrazíme. Máme pred nami 1200 výškových metrov do Col du Petit Malrif.
Strašne je teplo. Po vystúpení pár desiatok prudkých výškových metrov stúpame veľmi pozvoľne. Každú chvíľu zastavujeme, aby sme sa napili. Úplne cítim ako ma pália ruky. Zajtra si dávam dlhý rukáv. Stretávame celkom veľa turistov všetkých vekových kategórií. Dosť nezvyk po tom ako sme na talianskej strane nikoho nestretli.
Aj keď dosť fučí, rozprestieram dáždnik. Jozef je ďaleko predo mnou. Čaká ma v tieni, kde si na chvíľu oddýchneme. Po pár minútach mi ostane zima, pozriem na teplomer. Bodaj by nie, veď je 17°C. Pokračujeme a vpred ma motivujú svište naokolo.
Prichádzame k veľmi pekne sfarbenému jazeru Lac du Grand Laus. Na tabuli píšu, že do sedla to je ešte hodina. To sa mi zdá nejako dlho, už to je iba kilometer. Stúpame a obchadzame snehové polia.
Sú tu úplne parádne svište, ktoré sa skoro neboja. V sedle je 3-metrová bariéra snehu. Zdola to vyzeralo oveľa menej, ale keď prídeme bližšie, je to ešte riadna kopa.
Zvládli sme to do pol hodiny. Trošku sa mračí nad okolitými kopcami. K chate Refuge des Fonts de Cervières, kde chceme spať, to máme viac ako 5 km.
Zíjdeme asi 500 metrov po suti a potom už je pekný chodníček. Občas pobehneme a často zastavíme, lebo vidíme svišťa. Zrazu začnú všetky intenzívne pískať, potom ju zbadáme, líška! Už vidíme chatu, tak pridáme trošku do tempa.
Chodník je skôr potok, takže skáčeme ako kozy po kameňoch. Pri rieke si ešte natrhám materinu dúšku, kde na mňa vykúka svišť z nory. V chate akurát podávajú večeru, tak to tam veľmi pekne vonia a ja taká smraďoška idem medzi nich. Za sprchu, kemp a elektrinu platím 5 €. Tak táto cena sa nám veľmi pozdáva. Postavíme rýchlo stan a idem sa rovno umyť, kým všetci večerajú. Parádna teplá sprcha v drevenej búdke, cítim sa ako nový človek, ale muchy ma stále neopúšťajú. Ako predjedlo máme vajíčko a hlavné jedlo zemiakovú kašu s tuniakom, olivami, parmezánom a sušenými rajčinami. Nemám tu signál, tak iba vyberám fotky a píšem blog, Jozef už spí.
0 Comments