Sóller – Sa Calobra
Nedeľa, 3.3.2024
22,3 km – celkovo 186 km
Vstávame až pred 10, lebo o 8 ráno ešte poriadne pršalo a fučalo. Jozef varí na izbe tie vajíčka, čo si chcel dať včera, všetkých 6.
To sú teda kráľovské raňajky, aj rajčiny máme. Rýchlo pobalíme a odchádzame presne o 11. Dosť ma bolia stupky, ale verím, že to rozchodím. Vonku je zamračené a fúka ľadový vietor. Teplotu neviem, lebo sa mi vybili baterky v teplomeri. Začíname tou istou trasou ako tri dni dozadu.
Po dvoch kilometroch sa odpájanie a ideme smerom k moru. Trasa je strmá, dosť zarastená a je vlastne skratkou k asfaltke, ktorá ide serpentínami.
Po hodine prídeme na výhľad, kde je koťatko a potom už cesta ide miernejšie. Pokračujeme cez olivové háje obklopené vysokými kopcami.
Je to tu veľmi pekné a odľahlé. Nôžky som nerozchodila, tak si musím dávať pozor kam stúpam a idem pomalšie. V sedle Coll de Biniamar si chvíľu dávame prestávku za kamennou stenou. Odtiaľ už chodník pokračuje popri mori odkiaľ sú pekné výhľady na skaly.
Dokonca aj vyšlo slnko, tak nás trochu ohrieva. Okrem kôz nestretneme nikoho. O 3 si dávame prestávku na obed. Po 7 dňoch sa mi podarí zakydať si nohavice od oleja zo sardiniek, a to som chcela kúpiť sardinky v paradajkovej omáčke, len som sa pomýlila a kúpila v oleji s chilli. Za hodinku prichádzame do Cala Tuent.
Je to taká usadlosť s prevažne letnými domami. Tu už značka skončila a ideme po asfaltke prejsť ku druhej, veľmi známej pláži, Sa Calobra. Po ceste zajednávam ubytovanie v Palme aj na dnešnú noc. Došli sme k záveru, že už nemá zmysel predlžovať, keď mi bolesť nepoľavuje a už by sme aj tak prespali iba niekde tu, a zajtra na obed stopovali do Palmy. Stúpame do sedla a užívame si parádne výhľady všade naokolo.
Prehlasujeme to za najkrajšiu trasu akú sme tu išli. V sedle je kostol, asi aby to z oboch dedín mali rovnako náročné. My od kostola volíme skratku cez zelinu, ktorú vidíme na mapy.cz. Kedysi to asi bola skrátka do kostola, ale podľa zarastenosti ju teraz využívajú asi iba českí turisti a my. Rýchlo klesáme, lebo už je dosť hodín a zo Sa Calobra potrebujeme stopnúť auto, tak dúfame, že tam ešte niekto bude. Skratka končí bránou pri usadlosti domov. Nemáme inú možnosť, len ju preliezť. Bolo to ľahšie ako sa zdá. Dôjdeme do Sa Calobra. Pár áut tu stojí. Ideme sa ešte pozrieť na tú pláž. Je tam ale zátarasa, že od februára tam prebiehajú nejaké práce. Vidíme pár ľudí stáť pred zábranou. Žiadni robotníci tu nie sú, lebo je nedeľa. Ako prvá sa rozhodnem ju preskočiť popri zábradlí.
Potom všetci nasledujú. Na tú pláž sa ide cez dva tunely a dorábajú tam osvetlenie. Dôjdeme na pláž a tá je skoro celá zaplavená s vodou z kaňona Torrent de Pareis, ktorý je v lete priechodný, ale v dažďové dni sa vie veľmi rýchlo zaplaviť vodou z vysokých štítov Serra de Tramuntana.
Urobíme pár fotiek a ponáhľame sa späť, nech obehneme ešte nejakých ľudí, ktorí by nás mohli zobrať. Zastaví nám prvé auto, aj keď sú 4. Nasadáme ku dvom kolumbijským párom. Veľmi ma zarazí, že ja viem po španielsky lepšie ako oni po anglicky. Ale našťastie majú mobily, tak preložia cez prekladač a ukážu mi, že nás hodia do Sólleru. To nám úplne vyhovuje. Musím sa veľmi sústrediť, aby som niečo rozumela kvôli ich akcentu. Cesta zo Sa Calobra je naozaj krkolomná, ale o to krajšia. Akurát zapadá slnko, ktoré pekne osvetľuje okolité hory. Pred nami je nejaká nehoda, tak sa schovávam, aby ma nevideli policajti. Vysadia nás v Sólleri a o 10 minút nám ide autobus do Palmy.
Za pol hodinu sme v meste a ideme rovno na ubytovanie. Jozef varí všetko jedlo čo sme mali mať aj na raňajky (8 porcií zemiakovej kaše, tri tuniaky, parmezán a kečup). Kto by bol povedal, že to nebudeme vládať zjesť. Je tam veľká telka a nájdem Bridget Jones po španielsky. Popri tom píšem denník a Jozef zaspí na gauči. Vonku riadne fučí a prefukuje do bytu, ale spíme v spacáku, tak je nám pekne teplučko.
0 Comments