Puig de Maria – Mirador d’es Colomer – Sóller
Sobota, 2.3.2024
18,6 km – celkovo 163,7 km
Presne takto sme si predstavovali všetky noci na Mallorce. Krásne jasná obloha s hviezdami a príjemných 11 stupňov. Moc sa nám nechce vstávať. Jedným očkom zachytím pekne zafarbenú oblohu pri východe slnka. O 8 sa pomaly začneme zbierať.

Jozef varí kávu a príde nás pozrieť mačička. Všetko akurát pobalíme a prichádzajú prví aktívni obyvatelia.

Ideme ešte pozrieť na výhľad a potom dole do mesta.

Vybehneme aj na kalváriu po veľa schodoch a potom naše kroky smerujú do Lidla.

Robíme veľký nákup aj na zajtra, lebo niektoré obchody majú zatvorené. Pred lidlom vybaľujeme hostinu, tuniakový šalát, bagetu, rajčinu.

Pokračujeme do Port de Pollença, kde si chceme uvariť vajíčka, o ktorých Jozef básni už tri dni. Je to iba rovina, tak je to také nekonečné a nudné. Keď prídeme do mesta ideme rovno na kávu. Potom si kúpime pomaranče a sadneme si na pláž.

Pobyt na nej nie je vôbec príjemný. Strašne tam fučí a ani tie vajíčka nevaríme. Na noc hlási opäť pršať a veľmi fučat (hlásia 60 km/h), tak hľadám ubytovanie. Nájdem jedno v Sólleri odkiaľ chceme ešte zajtra prejsť jeden úsek. Presvedčím Jozefa, aby sme sa ešte išli pozrieť na výhľad smerom na polostrov Formentor. Je to 5 km po asfalte, pomedzi autá a cyklistov. Nie je to moc príjemné, ale na tabuli bolo naznačené, že majú v pláne predĺžiť trasu GR 221 až na najsevernejší bod.

Dôjdeme na výhľad Mirador el Colomer. Je tu dosť veľa ľudí. Úplne sme z toho znechutení. Celý plot je pokrytý gumičkami a kadejakým odpadom. Zámky sú už asi pasé.

Urobíme pár fotiek a ideme niečo stopnúť dole.

Po minúte nám zastavuje auto. Ide až do Palmy, ale že sa najskôr zastavia v Pollença na kávu. My teda vystupujeme tam a ideme skúsiť stopovať do Sólleru, na cestu, ktorá vedie cez hory. Nemáme moc šťastie, lebo je to dlhšia trasa ako keby človek išiel cez Palmu. Presunieme sa teda na druhú cestu a stopujeme do Palmy. Moc sa nám nedarí, ale po 15 minútach nám predsa len zastavujú dvaja Pakistanci. Nevedia moc po anglicky, tak je náš rozhovor obmedzený na mojich pár španielskych viet. Cesta ubehne rýchlo a vysadia nás v Palme. Ponáhľame sa na stanicu, aby sme stihli autobus do Sólleru. Prídeme presne na čas a za pol hodinu sme už tam. Ubytujeme sa, dáme sprchu a ideme sa najesť. Výber tu moc nie je, a tak ideme do indickej reštaurácie. Ceny sú tu dosť prepálené, hlavne nápojov, ale už sa nám nechce ďalej hľadať. Jozef si dá fish curry a ja butter chicken s cesnakovým naanom. Poplietli objednávku a Jozefovi doniesli chicken curry. Nevadilo mu to, ale aj tak nám to dali na účet podniku. Potom sme ešte išli do obchodu na pečivo a na pivo. Nejako ma začala pobolievať noha, tak dúfam, že to prejde. Večer perieme veci a ja dopisujem blog.
0 Comments