Sant Elm – prístrešok Font de s’Obi
Utorok, 27.2.2024
33,7 km – celkovo 41,1 km
Búrka síce nebola, ale pršalo. Musela som v noci preniesť batohy, lebo na ne kvapkala voda zo strechy. Zabudla som vypnúť budík o 4 ráno, ale rýchlo potom zaspím. Chceli sme vstávať o 6:45, ale stále poriadne prší. Keď zafúka, tak prší aj na nás. Neviem prečo nám nenapadlo dať celtu na tú zadnú stranu. Nie je to nič strašné, ale už sa celkom často budím ako mi dážď pokropí tvár. Vstaneme nakoniec o 8:15, nič nevaríme, iba balíme a potom čakáme kým prestane tak veľa pršať.
Vyrážame o 9 a v Sant Elm sme za pol hodiny. Nájdeme jediný otvorený podnik a dáme si kávu s mrkvovým koláčom, a ešte pýtame od pani nech nám napustí vodu do fľaší. Začíname stúpaním do prírodnej rezervácie La Trapa. Celý čas máme výhľad na ostrov Se Dragonera.
Keď sa dostaneme na otvorený útes, dosť neprijemne fúka. Teplomer ukazuje 10 stupňov, ale keď človek šlape do kopca, tak je teplo. Prídeme do La Trapa a prechádzame rebríkom do ohrady.
Sú tu také políčka a snažia sa tu o zachovanie pôvodných malorských druhov, ktoré kvôli častým požiarom už skoro vymizli. Odtiaľto už konečne začína poriadne značenie so stĺpikmi.
Stáčame sa na sever a pred nami už nemáme krásnu modrú oblohu, ale mračná na kopcoch.
Dúfame, že sa to ešte rozplynie. Chodník je samé blato, lepí sa nám na topánky a vyzerám ako prasiatko. Snažíme sa ísť svižne. Chceli sme sa najesť, keď vyjde slnko, ale to by sa mohlo stať, že sa dnes nenajeme. Zastavujeme teda o 12 pri zrúcanine a jeme na múriku bagety. Obehnú nás 3 turisti s veľkými batohmi, tipujem ich na Čechov. Ďalej je cesta pekne upravená a aj celkom frekventovaná.
Na konci je parkovisko a od neho sme opäť sami na trase. Nedávno to bolo pretrasované, lebo moja mapa už ukazuje novú a Jozefova ešte starú, tak ideme podľa značenia, aspoň sa vyhneme asfaltu. Pred nami máme stúpanie do výšky 850 m.n.m. a po ceste stretáme veľa kozičiek. Obchádzame sa niekoľkokrat s jedným Britom.
Mraky, ktoré sme videli zdola našťastie stúpajú s nami a keď výjdeme hore, už je jasno.
Po 10 minútach na slnku sa Jozef prezlieka do kraťasov a o ďalších 5 minút príde od mora hmla a teplota klesá na 6 stupňov.
Samozrejme, že sa späť do nohavíc nedá, že jemu je tak dobre. Nasleduje dlhé klesanie po kamenistej ceste cez serpentíny.
Kúsok po asfaltke a potom príjemná prechádzka cez hustý les. V mestečku Estellence sme dúfali v nejaký obchod, ale všetko je zatvorené. Máme pred sebou posledné 4 kilometre s 250 výškovými metrami. Moc sme toho dnes nejedli, tak si dávame oriešky, nech máme energiu dôjsť. Prídeme 20 minút pred západom slnka. Je odtiaľto krásny výhľad. Vybaľujeme rýchlo spacáky, nech sa trochu ešte vyvetrajú kým nepadá rosa.
Je tu parádna útulňa a podľa mapy aj prameň, ale ten je beznádejne vyschnutý. Trochu stojatej vody je v koryte, ale sú tam nejaké larvy, tak sa nám to ani na filtrovanie nezdá. Nevieme, čo teda ideme robiť, lebo máme posledného pol litra vody. Jozef ide ešte pozrieť potok, ktorý je zaznačený na mape, ale je tiež vyschnutý. Už rozmýšľam, že či do mesta potiahneme (3 km). Našťastie, v útulni je vybudovaný rezervoár dažďovej vody, ktorý je síce zamknutý, ale pánt je ulomený, takže poklop sa dá otvoriť. Je to hlboké asi 3 metre ale my máme predsa povrázok a ešus s uškom.
Sme teda zachránení a na večeru budú tie cestoviny, na ktoré sa teším už dve hodiny. Načapujeme vodu a prefiltrujeme ju. Jozef je paranoidný, že tá voda aj napriek filtrácii nie je úplne ok a chce ju používať iba na varenie, ale presvedčím ho, že to je naozaj v pohode. Každý máme svoje strachy. Prezlečiem sa už do pyžama a píšem. Jozef varí a chystá spanie. Nebudeme tu dnes sami, došli tí traja Česi. S nami sa moc nerozprávajú. Dáme si druhú várku cestovín. Idem vonku na signál nahrať blog. Je tam už dosť zima a oziabe mi nohy. Jozef už ide spať a ja ešte píšem blog v spacáku. Popri tom počúvam diskusiu o borovičke, s ktorou sa tam pripíja. Ešte začujem ako plánujú, že v sobotu príjdu do Polenty (mesto Pollença) a zaspávam.
0 Comments