14.7. Piatok
44,37 km – 1507 m hore – 2329 m dole
V noci sme boli fotiť hviezdy. Také jasné hviezdy som už dlho nevidela. V diaľke sa riadne blýskalo. Ráno sme mali budík na 5:30, ale vstali sme až 5:50. Z teplého spacáku sa ťažko vstáva, ale prostredie je krásne. Predpoveď s 1°C sa nevyplnila a je tak 5°C. Neviem to exaktne lebo som doma zabudla teplomer. Ale v noci nám zima nebola. Vstaneme, Jozef varí kávu a raňajky, a ja idem ešte na kopec fotiť.
Potom celkom svižne pobalíme. Zo stanu úplne kvape kondenz, lebo sme boli pri jazere a o 6:50 sa vydávame na cestu dole. Keďže sme si včera urobili odbočku kvôli miestu na spanie, tak dnes máme ešte ráno 6 km k pôvodnému miestu. Začíname okolo útesu a ďalšieho jazera Lac Lérié.
Po ceste stretáme prvé svište. Smerujeme cez zelené kopce a pomedzi kravy do dedinky Le Chazelet. Schádza sa tam stŕmymi serpentínami popod lanovku. V meste si dávame kávu, chceli sme aj croassant, ale akurát nám ho pred nosom vypredali. Nevadí, za chvíľu je ďalšie mestečko, Les Terrasses. Tam obchod nie je, ale opravujú tam cestu a tak nám jedna teta vysvetľuje ako to obísť, samozrejme po francúzsky. Tak sa iba usmievame, prikyvujeme hlavami a necháme ju vyrozprávať. Po francúzsky sa poďakujeme a ideme smerom, ktorým ukázala. Schádzame ešte strmšie do mesta La Grave.
Aj napriek sviatku je všetko otvorené, tak kupujeme bagetu, syr, paradajky a Plzeň. Vedľa v ovocinárstve zas marhule a v pekárni flan. S touto výbavou ideme na koniec mesta, kde je kemp a lavičky, a chystáme hostinu. Do toho si sušíme veci a oddychujeme. Už je obed a my toho máme stále nejako veľa pred sebou. Nasleduje pasáž okolo rieky La Romanche. Vravíme si, že keď okolo rieky, tak to bude pohoda, ale nevšimli sme si dva kilometre, ktoré sa odkláňajú od rieky a sú s poriadným prevýšením. Ide nám to našťastie svižne a čoskoro prechádzame okolo mesta Villar-d’Arêne. Ja musím na záchod, tak Jozef ma čaká na trase a ja idem do mesta. Verejné záchody tu majú úplne v každej dedine a na fekventovaných turistických miestach. Normálne čisté a s toaletným papierom. A ďalej tu ešte majú knižnice v zastávke a pitnú vodu na každom kroku. Je to super.
Nasleduje pár pekných miernych kilometrov okolo rieky a dôjdeme k úplne plným parkoviskám. Sú tam jazerá, kde sme sa chceli okúpať a tak si vravíme, že tam bude fakt mrte ľudí. Ale prídeme tam a nikto vo vode, tak ideme pre istotu skontrolovať tabuľu či sa môže plávať, a môže. Hneď odtiaľ nám odbáča trasa a nemáme moc času, tak si aspoň nohy namočíme. Už vieme prečo nikto nie je vo vode. Je brutálne ľadová. Vydržali sme tam mať nohy 10 sekúnd.
Toto sme vybavili rýchlo a čaká nás 8 kilometrové stúpanie (600 výškových metrov) do sedla Col d’Arsine (2340 m.n.m.). Začína sa to mierne, ale je veľmi teplo a dusno. Po kilometri je ešte ďalšie parkovisko a nasleduje prudké stúpanie. Pri jazerách sme si každý brali po litry vody, čo je zatiaľ najviac, čo nesieme. Cestou hore už toho dosť vypijeme. Keď si ale toto odtrpíme, tak hore pofukuje príjemný vietor a chodník pokračuje širokou dolinou, ktorú obklopujú krásne hory.
Tu sú tí ľudia z toho parkoviska a nedivím sa im. Je krásne počasie, nenáročná turistika a ešte je aj sviatok. Väčšina smeruje na chatu. My sa jej vyhýbame a pár metrov ďalej pri jednom z potôčikov oddychujeme. Filtrujeme si vodu, pijeme šumák a ja si močím stupky. Slnko páli, tak sa natierame opäť opaľovacím krémom. Dokonca aj Jozef si dnes dal dobrovoľne na krk, lebo mu ho včera spálilo. Cestou ďalej už stretáme viac kráv ako ľudí a hľadáme svište.
Niečo po 16 sme v sedle a otvára sa nám výhľad na ďalšiu stranu. Tabuľa píše, že sú to 3 hodiny (800 výškových) dole do dediny, ale my chceme zájsť ešte 4 kilometre ďalej, tak ideme takým poklusom. Prechádzame okolo štýlových modrých ľadovcových potokov a v jednom z nich sú aj žubrienky. Nechápem ako v tej ľadovej vode môžu byť.
Snažíme sa rýchlo klesať ale únava je už citeľná. Zastavujeme na chvíľu v tieni a posilňujeme sa bagetou so syrom. O 18 sa nám podarí dôjsť do dediny Le Casset a rozmýšľame či ešte pokračovať. Najprv si povieme, že nie a naberáme si vodu, že niekde na nasledujúcom kilometri nájdeme miesto na spanie. Je to však frekventované miesto a po rovine sa ide dobre, tak vodu vylievame a šlapeme rýchlo do Le Monêtier les-Bains, aby nám nezavreli obchod.
Kupujeme iba keksíky, syr a paradajku na raňajky, sladkú vodu a pivo. Už sme dosť na pokraji síl. Máme to už iba 1,9km k nášmu plánovanému nocľahu, ale ako naschvál nevieme nájsť vodu v meste. Ideme teda tam, zložíme veci a Jozef ide ešte k potoku nafiltrovať vodu. Je zatiaľ postavím stan a nafúknem karimatky. Jozef potom varí zemiakovú kašu s tuniakom a cesnakom, a ja si pridávam kečup. Dnes večer robíme veci rýchlo lebo potrebujeme spať. Zajtra by to také náročné nemalo byť, tak sa hádam trochu zotavíme po týchto dvoch dňoch.
0 Comments