13.7. Štvrtok
33,95 km – 2792 m hore – 1083 m dole
Budík máme na 5:30. Pozriem zo stanu a nad hlavou máme nízke mraky, tak sa nám zo stanu moc nechce. Jozef varí kávu a raňajky. Pre mňa čokoládovú ovsenú kašu a pre neho podomácky vyrobenú ryžovú kašu na slano. V noci celkom dosť pršalo. Stan to zvládol, mokro je iba zvnútra na stene z kondenzu. Balenie a hygiena nám celkom dlho trvá, takže vyrážame až o 7. Čaká nás tých včerajších 800 výškových metrov na začiatok. Hľadáme štart trasy, ale tam kde podľa mapy mala byť, je súkromný pozemok. Začíname teda po asfaltke smerom na L’Alpe d’Heuz, ktorá často býva súčasťou TdF (tento rok nie je). Po chvíli narazíme na značku, ktorá je vlastne skratkou týchto serpentín. Je to celkom zaberák, nie je po moja šálka kávy a ani moja hodina. Jozef ma musí čakať. Po asi hodine narazíme na francúzske usadlosti a potom pokračujeme okolo rieky La Sarenne.
Príjemným stúpaním ideme až do sedla Col de Sarenne vo výške 1999 m.n.m., ktoré je obľúbené u cyklistov. Vedie tam asfaltka.
Potom si to ideme opäť 800 výškových dole, do dedín Clavans le-Haut, Clavans le-Bas a Besse. Cesta do Besse je pre mňa náročná, lebo keď som hladná, tak mrnčím a nemám silu a ešte to bolo fakt zasa do kopca, tak dávam čokoládu a s vidinou kávy pokračujem.
V Besse si dávame kávu. Všade tu robia riadne dobré espresso. Vedľa kupujeme nejaké jedlo na zajtra lebo je sviatok Deň dobytia Bastilly a predpokladáme, že bude všetko zatvorené. Kupujeme tri bagety, ktoré si tam teta pečie, broskyne, salámu a dráhy kus syra z oblasti, kde sme boli minulý rok. Zájdeme na koniec dediny a rozložíme jedlo. Zjeme dve bagety s kus Beaufort syra, ktorý sa úplne rozplýva na jazyku a zisťujeme , že vlastne by sa nám nejaké bagety ešte zišli. Skúšame u pekára, ktorý je hneď pri nás ale vraví, že má zatvorené a otvára až 15:30. Jozef teda ide ešte späť ku tete a donesie bagety a ďalšie broskyne, lebo tie boli tiež fakt dobré. Nevieme ešte kde dnes spíme, ale vieme, že minimálne po Plateau d’Emparis dôjdeme, čo znamená 7 km a 700 výškových metrov. Stúpanie je náročné, je dosť teplo. Po ceste stretneme zatúlanú ovečku, ktorej sa Joze zľakol a snažíme sa jej dať aspoň vodu lebo sa nás vôbec nebojí, a leží tam na jednom mieste schúlená. Nič nerobí, tak ideme ďalej. Za chvíľu stretneme oproti turistu, tak on hádam povie v dedine. My sa ďalej šplháme hore a otvárajú sa nám krásne výhľady každým nastúpaným metrom.
Máme v nohách už 30 kilometrov a začínajú bolieť stupky. Riadne nám to tu pripomína Gruzínsko, je tu málo ľudí a parádne výhľady na okolité hory a ľadovce.
Vyšlo nám krásne počasie, nevyzerá to na žiadnu búrku, preto vyberáme na spanie vysoko položené Lac Noir. Sú to už iba dva kilometre a nejakých 250 výškových metrov. Meliem z posledných síl, ale to, čo sa pred nami otvorilo je neskutočné.
Je 17:35, hľadáme vhodné miesto na stan, skladáme ruksaky a hneď filtruje vodu, lebo sme všetku vodu vypili. Ja sa idem poobzerať ešte po okolí jazera. Je to úplne brutálne. Kúsok za jazerom je 1200 metrov vysoký útes. Išla som na kraj, stále v bezpečnej vzdialenosti, a úplne sa mi triasli nohy.
Potom sme postavili stan a dosušili veci z rána. Jozef varí cestoviny s údeným tuniakom, olivami, cesnakom a našou špeci sušenou zmesou na cestoviny. Je to exkluzívne.
V diaľke začujem hrom, tak hneď pozerám počasie. Našťastie to je ďaleko a nejde to na nás. N druhej strane zistím, že do rána má byť jeden stupeň, tak si chystáme všetko teplé oblečenie na noc. Okolo jazera je dosť ľudí lebo je tu celkom dobrý prístup od cesty, Niektorí iba prichádzajú, niektorí sa kúpu. My už sme o 8 nájdení, umytí a oddychujeme.
Takto sa mi to páči viac, keď tak skoro začneme a potom nemusíme stresovať, kde spíme a môžeme sa pokochať a veľa si oddýchnuť. Dnes sme mali asi najnáročnejší deň, tak uvidíme ako sa nožkam pôjde zajtra.
0 Comments