Francúzske Alpy / GR 58 – deň 11
Refuge de Furfande – Col Girardin
17.7.2024 Streda
32,7 km – 2171 m ⬆️ – celkovo 265,4 km
Budík máme opäť na 6:15, ale teda, že by sa mi dnes chcelo vstávať, to absolútne nie. Cítim sa veľmi unavene. Vonku je 1°C a námraza na tráve. Čo najdlhšie sa hrejem v spacáku. Jozef, preto aby vstal, vyfúkol svoju karimatku a zbalil spacák. Ja som iba rýchlo vybehla natrhať materinu dúšku na čaj a šla späť do spacáku. On teraz mrzne vonku namiesto raňajok pekne v teplučku. Ohrievam si veci v spacáku, ktoré si idem obliecť. Hoci s nevôľou, ale prezliekam sa, lebo ma Jozef súri. Balím rýchlo veci. Mám oblečené hádam 3 vrstvy a rukavice. Pri chate ešte skladám ruksak, idem si umyť zuby, tvár a na záchod. Jozef tam na mňa netrpezlivo čaká, pritom sú to úplne normálne úkony a netrvajú mi dlho. Potom ako malé dieťa začne, že on už chce ísť a nechce tam byť, že mu je zima. Tak si nemal hneď vyfúknuť tú karimatku, teraz tu mňa naháňa. Ani som sa neučesala. Veľmi narýchlo vyrazíme, nemám to rada.
Nemám vôbec dobrú náladu, som unavená, nemala som kávu, neučesaná a fakt sa mi nechce chodiť. Idem ako bez duše. Po 10 minútach vyzliekame nejaké vrstvy a že sa aj účesať môžem, že počká. Stále som, ale úplne bez nálady. Pýta sa či mi má urobiť kávu alebo, či si chcem dať šlofíka, ale týmito otázkami ma irituje ešte viac. Keby ma ráno toľko nenaháňal bolo by to v pohode. Už sa na mňa nemôže pozerať, tak ide napred. Konečne nejaký rozumný nápad. Idem si svojím tempom, trochu si upracem v hlave, usúdim, že tiež preháňam a snažím sa nebrať to tak tragicky. Zmeniť náladu nejde len tak lusknutím prstov, ale trošku sa zlepšila. Toto všetko sa dialo počas 2 hodín úmorného klesania 1100 m na 6,6 km. Čaká ma dole pri ceste, kde si dáme čokoládu. Pristaví sa jeden Belgičan, s ktorým sa obchádzame už druhý deň. Pýta sa nás kam ideme a ukazuje nám ešte nejaké alternatívne trasy. Vyzerajú zaujímavo, možno ešte teda zmeníme dnešný plán. To, čo sme si naklesali ideme hneď vystúpať, takmer tie isté parametre. Za 1,5 km je chata. Nájdeme tam iba nejakého opravára, ale vraví, že je otvorené. Hľadáme teda niekoho, kto nám urobí kávu. Nájdeme postaršiu pani, tak si vypýtam dve kávy, to zvládnem aj po francúzsky. Aj koláč som chcela, ale po veľa vysvetľovaní rukami, zisťujeme, že nemajú. Zato majú 4 dosť tučné mačky. Káva + mačky, moja nálada je výrazne lepšia. Únavu cítim stále, ale to je v pohode, iba pôjdem trochu pomalšie. Pokračujeme v stúpaní. Voda v dedine má tabuľku, že nie je pitná, tak hneď pokračujeme. V ďalšej udalosti je tiež voda. Začína byť veľmi teplo.
Obiehame niekoľko turistov, priemerný vek 60+. Stále nás udivuje koľko starých ľudí tu chodí na túru. Tým nemyslím prechádzku po lese, ale s batohom, s paličkami, poriadne do kopca. Pri vode si dávame dlhšiu prestávku. Veľa pijeme a jeme bagetu s paštétou. Pristaví sa pri nás jeden pán a pýta sa či ideme okruh okolo národného parku. Má to tu veľmi rád, že je to veľmi krásna časť zeme, tak nech si to užijeme.
Pokračujeme už s dáždnikmi, slnko naozaj páli. Prekvapivo sme tých 1000 výškových dali celkom svižne, keď sme si dávali tie prestávky.
Do mesta Ceillac to máme 4 km dole kopcom. Boli sme v tom, že to je mesto. V skutočnosti je to prcatá dedina s jednými potravinami a dvomi pekarňami. Prídeme o 13, kedy je všetko samozrejme zatvorené. Na námestí v tieni sedí ten Belgičan, tak si prisadáme. Zoznamujeme sa s Pierrom, ktorý tu dnes skončil svoj okruh. Vymieňame si Stravu (športová sociálna sieť) a rozprávame sa o všelijakých turistikách a krajinách. Chcela som písať blog, ale radšej sa trošku socializujeme. Pierre v tomto “meste” ostáva ešte tri dni a my tu opäť budeme zajtra, tak že sa ešte vidíme. Ideme nakúpiť na dva dni a dáme si ešte kávu. Obed rozkladáme za mestom v prístrešku. Na ďalšiu časť vyrazíme niekedy po 17. Na trase máme vytipovaných viacero miest na spanie, ale chceme dôjsť, čo najďalej, t.j. 12 km s viac ako 1000 m prevýšenia. Prvé 2 km sú po asfaltke a potom začína dosť drsné stúpanie po serpentínach, 500 výškových na 2,5 km. Ideme ako píly, chodník je frekventovaný, takže aj v dobrom stave. Dôjdeme ku jazeru Lac Minor. Otvárajú sa nám výhľady na okolité štíty.
Pri tomto jazere už pár ľudí stanuje. Pokračujeme ďalej, už miernejším stúpaním k jazeru Lac Sainte-Anne.
Keby sme zajtra nemali toľko kilometrov, tak by sme to tu zložili, je tu veľmi pekne. Stanuje tu asi 10 ľudí.
Prekvapivo, tu nájdeme aj Pierra, o ktorom sme si mysleli, že ostane dole v dedine. Ešte chcel aspoň jednu noc niekde v horách. Vymieňame si čísla a dohodneme sa zajtra večer na pivo. Stúpame ďalej do sedla Col Girardin, zhora sú krásne výhľady.
Zo sedla zbehneme už iba pár desiatok výškových metrov na dokonalé rovnú plochu. Je tam veľa bobkov od oviec, ale nájdeme aj miesto bez nich a staviame stan. Dali sme 11 km, s 1000 výškovými za 3 hodiny, to je teda iná rýchlosť než ráno. K tomu sa tu veľmi blízko pasie jeden vypasený svišť, ktorý sa skoro vôbec nebojí.
Idem sa rovno umyť a po vodu ku prameňu nižšie. Na večeru máme najprv slepačiu polievku a potom ryžu s tuniakom! Našli sme v obchode už uvarenú, ktorú stačí iba ohriať. Celkom príjemná zmena. Máme za sebou náročný deň, tak ani nepíšem a idem spať.
