Rota Vicentina – deň 3
Útes nad Praia da Amália – Rogil
Nedeľa, 24.12.2023 – Štedrý deň
32,11 km – celkovo 99,06 km
Auto odišlo o pol piatej ráno. Nejaký rybár bol asi chytať ryby na štedrovečerný stôl. My vstávame o 7. Dnes je citeľne teplejšie, až som sa musela odkrývať v noci. V stane máme veľa kondenzu, keď otvorím dvere a zachytím ich o kraj, voda tečie cícerkom. Jozef varí kávu a na raňajky si dávame buchtu zo včera, ktorú sme si nachystali do cesty, aby sme nemuseli brať obaly od šunky a syra. To nám zatiaľ stačí. O päť kilometrov je dedina Azenha do Mar. Vyrážame o 8. Cesta vedie najprv takým tunelom z oleandrových stromov a potom pomedzi farmy.
Videli sme, že pestujú maliny v tuneloch, a potom rôzne druhy šalátov a baby špenát na poli. Dôjdeme do dediny a dúfame v otvorenú kaviareň. Máme šťastie, akurát otvorili. A na naše prekvapenie je plná miestnych. Všetci majú kávu a niektorí začínajú štedrý deň aj niečím silnejším. Dávame si kávu a jedny z posledných kúskov pečiva vo výlohe. Posilnení smerujeme ďalej.
Najprv po útesoch cez piesok a potom sa napájame na asfaltku smerujúcu do mesta Odeceixe.
Je to asi 5 kilometrov po asfalte do vnútrozemia, okolo rieky, po most v meste.
Aspoň si ideme dať poriadny obed. Dosť málo podnikov je otvorených, ale nachádzame taký, kde je steak z tuniaka za 13,5€, tak ideme do toho. Majiteľ už tam má nachystané stoly asi pre nejakú rodinu, ale predsa len nás usadí. Obaja dostaneme poriadny kus tuniaka s hranolkami, zeleninou a takým lečo. Nemôžem to dojesť, tak Jozef dojedá aj za mňa. Potom ešte rýchlo kávičku a musíme pokračovať. Nechám ujovi tringelt, tak je taky rád. Už sme si to tu všimli, že na to nie sú moc zvyknutí, lebo Jozef nechal tete v kaviarni 10 centov a ona prišla za ním, že si zabudol. Toto som mu ale povedala, že to je jeho. Teraz nás čaká cesta opäť po asfalte späť k moru. Je to taká oničom zachádzka, ale ten obed bol super a ešte sme tam stretli takú parádnu mačku, tak to stálo za to.
Pred nami je 15 kilometrov, ktoré musíme ísť rýchlo. Potrebujeme v meste Rogil dokúpiť zásoby na zajtra, lebo bude asi všetko zatvorené a nevieme dokedy je dnes otvorené. Prvá polovica sa ide super. Máme veľa energie, sme najedení, nohy sú oddýchnuté, ale potom začína boj. Naozaj veľa asfaltu dneska a začínajú ma nepríjemné bolieť stupky.
Prechádzame striedavo po útesoch a potom cez farmy. Išli sme aj cez avokadovú. Vôbec som nevedela, že sa to tu dá pestovať.
Posledné dva kilometre ideme zo zotrvačnosti, po asfalte. Konečne dôjdeme do Rogilu niečo po 16. Obchod je ešte otvorený. Pred obchodom sa nás babička pýta, že či hovoríme po anglicky a potom, že zajtra je všetko zatvorené, zlatá. Kupujeme cestoviny, tuniaka, čipsy, čokoládu, mandle, syr, parmezán, salámu, chleba a prosecco na štedrý deň. Pred obchodom sadneme na lavičku, pijeme nápoj a konečne trochu oddychujeme. Potrebujeme si dobrať vodu, tak sa presúvame na námestie a naberáme vodu na wc. Hádam je tá voda ok. Potom ešte voláme rodinám domov na Slovensko. Za mestom ideme hľadať nejaké miesto na stan. Máme vytipovaný jeden les, ale je dosť zarastený, tak ideme ďalej ešte jeden kilometer.
Medzi pár stromami nájdeme vhodné miesto. Je to celkom blízko pri ceste, ale hádam to tu nebude nikomu vadiť. Rýchlo staviame, idú nás zožrať komáre. Jozef fúka karimatky a ja sa dávam trochu dokopy, aby som mohla potom pridať blog. Dávame si prosecco a ako štedrovečernú večeru máme cestoviny s tuniakom, parmezánom a kečupom. Fenomenálne! Úplne nás na hodinu vypne. O 22:15 sa zobudíme, ideme si umyť zuby a spať.
