Ceillac – Rocher des Marrous
19.7.2024 Piatok
22,2 km – 1697 m ⬆️ – celkovo 322 km
Spíme dosýtosti, asi do pol 9. Celkom mi to padlo vhod. Ani sa moc neponáhľame, dávame si ešte s Pierrom čaj a diskutujeme o výbave s dvomi 50-tníkmi, ktorí idú GR 5 (650 km dlhá trasa od Geneve do Nice). Jeden dosť na ťažko a druhý dosť naľahko, že sa stretli niekde na ceste, tak idú chvíľu spolu. Keď všetko pobalíme, tak skúšajú, koľko vážia naše batohy. Umyjeme zuby, dáme rozlúčkovú fotku s Pierrom a ideme ešte do mesta, do obchodu.
Kupujeme jedlo iba teraz na obed a skočíme ešte na kávu. O 11 konečne vyrazíme. Jozefa nejako bolia kríže, to asi z toho šmýkania sa po snehu, aplikuje svoju zvyčajnú medicínu, ignoráciu. Začíname stúpaním 1000 výškvých metrov na 1 km, to je celkom príjemný sklon. Asi po 2 km si dávame prestávku na pečivko z pekárne a ja volám domov mame, lebo má dnes narodeniny, a neviem či bude ďalej signál.
Pokračujeme pomaly ďalej, obaja sme po tých včerajších pivách trochu oťapení. Je trochu pod mrakom, tak sa ide celkom fajn. Kúsok pod sedlom Col des Estronques naberáme vodu. Ešte nie sme úplne zotavení zo včerajšieho nedostatku.
V sedle poriadne fučí, tak sa tam moc nezdržujeme a mierime do najvyššej dediny vo Francúzsku (3. v EU), Saint-Véran. Chceli sme sa pred ňou ešte najesť na oddychovom mieste, ale je tam partia kričiacich detí, tak ideme až do dediny.
Obchod práve otvoril, tak ideme dokúpiť zásoby na posledné dva dni. Majú tam veľmi dobrý výber, také špecifické veci pre viacdňových turistov, ale teda s poriadnou prirážkou. Aspoň nekupujeme blbosti, iba také plnené taštičky so syrom, ktoré sú nejaká ich špecialita. Pred obchodom je aj stôl s lavičkami, kde už sú 4 turisti rozložení, tak sa rozkladáme aj my. Konečne nesedíme len tak pohodení na zemi, ale ako ľudia za stolom. Spapáme ovocie, kus bagety so salámou a pár tých taštičiek, keby boli teplé, tak sú asi lepšie. Na dnes nemáme určené presné miesto na spanie.
Ideme takou dlhou dolinou, tak tam hádam niečo nájdeme. Pred 17 pokračujeme. Oproti nám ide obrovská skupina turistov, sme sa zľakli, že nejaký zájazd, ale bol to iba shuttle bus, ktorý ich oviezol z hôr. My ideme pekne krásne pešo po ceste okolo potoka.
Stretávame pár ľudí a míňame aj skautský tábor v lesíku, dosť vychytané miesto na tábor. Sme dosť ospalí, tak aj keď je sklon príjemný, naša rýchlosť je dosť nízka a chceme to, čo najskôr zabaliť. Navyše sa tu nejako zmráka po okolí. Na konci dediny sve videli vystavený bannícky vozík, tak sme rozmýšľali či sa tu niečo ťažilo, a ozaj, prechádzame okolo starej bane. Ako sme neskôr googlili, ťažila sa tu meď už 4000 rokov dozadu. Na jednom z kopcov je vybudovaná hvezdáreň.
Prvé miesto nachádzame pri ceste, kde je aj voda a svište, len tu dosť fučí. Naberáme teda plné fľaše vody a ešte pokračujeme, na mape vidíme, že ešte budú vhodné miesta na stanovanie. Za pár stoviek metrov nájdeme ďalšie.
Jozef sa ide pozrieť ešte kúsok ďalej a kýva mi, že našiel lepšie. Už tam aj jeden chlap stanuje. Je to veľmi pekné miesto s krásnym výhľadom, potôčikom a dostatočne chránené v prípade, že by prišla búrka.
Idem sa umyť do potoka, kde nájdem špičkové miesto, kde som vo vode po kolená. Rýchlo sa umyjem, lebo slnko je schované za oblakmi a je mi trochu zima. Na večeru máme cestoviny s tuniakom a so sugom. Vyberáme spolu fotky z posledných troch dní. Chcela som aj písať ešte, ale necítim sa úplne dobre, tak idem radšej spať, hádam to zajtra bude ok.
0 Comments