Sobota, 15.4.2023
Dnes sme mali v pláne ísť do Panaji (hlavného mesta Goa) na kešu festival. Ráno som to pozerala na internete a zistila som, že to vlastne začína až o 6 večer, a vracať sa po tme by nebolo asi najlepšie. Tak sme si urobili kávu, išli na raňajky a potom sme zamierili do parku Cotigao Wildlife Sactruary.
Keď odbočíme z hlavnej cesty, ideme po peknej asfaltke pomedzi stromy. Pred vstupom zaplatíme vstupné za nás a motorku, a pokračujeme po nespevnenej ceste. Hneď na začiatku vidíme riadne veľké opice, ale nestihli sme ich odfotiť. Ideme asi kilometer a potom odparkujeme. Niekto ide za nami a riadne trúbi a si vravíme, že čo to za šialenca. Lenže potom vysvitne, že trúbil kvôli nám, lebo ja som pri zapisovaní sa do knihy zabudla na stole položenú peňaženku, tak nám ju ujo doniesol. Ideme na Tree Top, čo je vlastne taký domček na strome na pozorovanie zvierat, ktoré sa chodia napájať do jazierka pod ním.
Je 10 hodín, takže asi ťažko niečo uvidíme, tak si tam iba vylezieme, opatrne sa pohybujeme po zhnitých doskách a ideme dole. V jazierku sú žaby, takže strávim pri ňom ešte 10 minút. Potom ideme späť a pokračujeme v ceste ďalej. Ideme ešte na jednu takúto pozorovateľňu s jazierkom. Mňa opäť zaujmú iba tie žaby. Tá cesta cez park bola vlastne cieľ. Keď sme vyšli z parku na lepšiu cestu, tak som si aj skúsila šoférovať skúter, ale iba kúsoček. Je to ťažšie ako to vyzerá.
Možno to skúsim v nejakej inej krajine, kde je lepšia doprava a kde sa mi ten skúter nerozpadne. Potom sme sa chceli ísť pozrieť na kešu farmu, lenže našli sme tam iba predajňu. Divili sme sa, že tam niečo také funguje a že tam vôbec niekto chodí. Predával tam taký starý pán, tak sme si kúpili naozaj dobré kešu. Už bola jedna hodina a slnko fakt páli. Pocitovú teplotu píše 46°C, tak ideme na ubytovanie.
Čosi si pozrieme a ja si chvíľu pospím. O 3 sa ideme najesť a potom späť na izbu lebo je stále teplo. O 5 ideme na pláž, na dlho sľubovaný kajak. Ja som na tom ešte nebola, tak si pre istotu dávam záchrannú vestu. Jozef sa ako ostrieľaný námorník chopí vedenia a ja usadám na predné misto dvojkajaku. Najprv mi to moc nejde, ale na konci sme už celkom zohratí. Prejdeme si koliečko okolo ostrovčeka Kanika. Na otvorenom mori sú dosť veľké vlny, tak musíme dávať pozor, aby nás to nezobralo príliš blízko ku kameňom, ale inak to je riadna sranda.
Hodinu sa pokajakujeme, akurát pri západe slnka, a potom sa ideme ešte na chvíľu kúpať, keď je už vonku konečne príjemne. Keďže sme tak neskoro obedovali, tak na večeru ideme až o 8 a dáme si iba jedno jedlo na polovicu, butter chicken s ryžou a cesnakovým naanom.
K tomu si dáme na ochutnávku miestný destilát feni z kešu. Chutí to celkom dobre, podobne ako naša domáca.
0 Comments