Piatok, 14.4.2023
Vstali sme o 6:20! Mne sa strašne nechcelo, ale nejako som sa vyhrabala z postele, ktorá je mimochodom vysoká asi 80 centimetrov, takže ja musím zoskakovať. Dala som si opraté, ešte mokré tričko a išli sme. Jozef išiel behať a ja som sa iba prechádzala, a čosi fotila. Vonku bolo ešte príjemne.
Po 2,8 kilometroch Jozef dobežal, lebo išiel bosý a na dvoch prstoch sa mu urobili odtlaky. Tak sme sa ešte prešli ku takej zátoke, kde sme narazili na kolóniu husľových krabov.
Odtiaľ sme hľadali cestu na ubytovanie pomedzi domy. Potom sme 1,5 hodiny ešte spali, lebo ja som bola mimo a všetko bolo aj tak pozatvárané. O pol 10 sme išli na raňajky. Dali sme si iba po omelete. Keď sme dojedli Jozef zistil, že je vlastne v pyžame (na bežné nosenie, beh, plávanie a na spanie má veľmi podobný kus šortiek, takže sa to ľahko mýli). Potom sme si urobili kávu, Jozef si prepichol ten svoj odtlak z rána a išli na kurz varenia. Dneska sme tam iba mi dvaja a Rahul.
Dnešné menu pozostáva z: 1. Palak Paneer (špenát s kravským syrom), 2. Masala Mushroom (hubová masala), 3. Rawa Fry Prawns (opečené krevety), 4. Paratha /Parotta (taká placka), 5. Coconut Chutney (kokosové chutney). Všetký jedlá sme robili pod dohľadom Rahula, ktorý nám hovoril ako krájať, čo kedy pridať, koľko a vysvetľoval aké ďalšie jedlá sa dajú robiť s podobnými základmi. Mne išla parotta a Jozefovi všetko ostatné. Varili sme asi jeden a pol hodiny a potom sme si to aj zjedli.
Bolo to naozaj dobré, lenže tam bolo strašne teplo a ja som nebola moc hladná, tak som to celkom nasilu jedla a Jozef mi ešte pomáhal. Skončili sme asi o druhej, čo boli tie najväčšie horúčavy, tak sme išli na izbu odpočívať. O piatej sa vyberieme opäť vonku. Je pod mrakom, tak nie je až tak horúco. Ideme pozrieť nejaké pláže, vybrať peniaze do mesta a potom sa ideme okúpať na našu pláž.
Je piatok, takže je tu viac ľudí ako iné dni. Ideme sa oprchovať a kukneme si Ťažký týždeň. Jozef ide na večeru a ja ostávam lebo sa stále cítim celkom najedená z toho obeda a v chladničke máme aj tak ešte polku melóna, ktorý chceme večer dojesť. Sme si aj vraveli, že by možno bolo fajn nebyť chvíľu spolu, ale aj tak mi Jozef po piatich minútach píše, že je tam dosť ľudí a čo si ide dať a potom, že mu mám prísť pomôcť lebo je toho veľa. Zvládol to nakoniec sám.
0 Comments