Talianske Alpy – prípravy

Plán A

Rozmýšľala som ako túto cestu nazvať. Náš prvotný plán bola trasa Tour de Monte Rosa (TMR) okolo masívu Monte Rosa (4500+ m.n.m.) s parádnymi výhľadmi na Matterhorn. Trasa dlhá 162 km prechádza cez Taliansko a Švajčiarsko, s prevýšením vyše 11000 m.

Čím bližšie sme boli k dátumu odletu, tým viac sa veci začali komplikovať. Dostať sa na miesto začiatku je dosť tvrdý oriešok. Po niekoľkých hodinách som našla akú takú cestu do Macugnaga. Týždeň pred odletom plánujem trasu, kde sa dá spať a kam budeme ešte ďalej pokračovať, lebo TMR máme tak na 7 dní. Naplánujem to smerom na východ popri taliansko-švajčiarskych hraniciach až k jazeru Lago Maggiore. Vo štvrtok čítam report z 30.6. o TMR. Nad 2800 m.n.m. sú sedlá bez zimnej výstroje nepriechodné, to sa asi za týždeň neroztopí. A v Macugnaga boli záplavy, ako aj v Zermatte pred týždňom. Otáčam teda celú cestu naopak a budeme dúfať, že sa situácia za dva týždne zlepší. Plán vyzerá takto.

Edit po výlete: Dosť vecí sme menili zapochodu. Trasu, ktorú sme nakoniec prešli nájdete tu.

Našťastie, cesta k Lago Maggiore je jednoduchšia a ak nebude problém pri žiadnom zo 7 prestupov, tak to z Partizánskeho dáme za 10,5 hodiny. Celý piatok sedím za počítačom, mám otvorené tri mapy, googlim kadejaké prístrešky a pripravujem stránku na pridávanie denníku . Do toho sa snažím poctivo zbaliť, lebo posledné razy vždy niečo zabudnem. Všetko pekne ukladám, fotím, kontrolujem so zoznamom z minulého roka.

Jozef celý deň pracuje, lebo sa mu to nejako nakopilo na tento týždeň. Večer úplne vyčerpaní ideme ešte na koncert Chikilikitua. Po koncerte dobaľujem posledné veci. V osobitnom článku predstavím celú výbavu.

6.7.2024 Sobota

Vstávame pred 8. Mierim do Kauflandu dokúpiť posledné zásoby, po sviatku je to masaker. Doma mám napísaný zoznam vecí, ktoré musím stihnúť. Čas sa kráti. Jozef berie veci a ide zaviesť pracovný notebook a auto, stretneme sa na stanici. Prekvapivo to stihnem 5 minút pred odchodom vlaku. Vlak chvíľku mešká. Po ceste ešte pár minút naberie. Ušiel nám prestupový autobus,  tak musíme bežať kilometer na zastávku, odkiaľ chodí letiskový autobus. Stihli sme! Na letisku sme presne dve hodiny pred odletom. Prebalíme veci do Jozefovho batoha, ktorý dávame do podpalubia. Je prekvapivo ľahký, nemá ani 10 kg. Rýchlo prejdeme cez bezpečnostnú kontrolu a potom máme vyše hodiny do odletu. Tašky nemerajú, tak to ide svižne. Robila som check-in až ráno, tak máme dobré miesta. Jozef v prvej rade a ja pri únikových východoch, v uličke. Letuška nám vysvetľuje ako otvoriť východ v prípade núdze. Sedíme tam iba dve dievčatá, tak sa nás pýta koľko máme rokov. Prísediaca povie 19 a ja poviem, že 27. Nedôverčivo na mňa pozerá,  “Are you sure?”. Som som. Potom si zahrám jedno sudoku a zaspím na celý let. Máme meškanie, tak neviem ako to postíhame. S Jozefom sme sa dohodli, že sa počkáme až pri batožine. Skoro som síce zablúdila na letisku, ale našli sme sa. Batožina bola rýchlo. Ideme hľadať autobus. Mala som to naplánované, že pôjdeme do Bergama a odtiaľ vlakom do Milana a až pred letiskom, keď som videla niekoľko tabúľ s nápisom Miláno mi došlo, že my vlastne môžeme ísť priamo. Tak pozerám na googli, ktorý ide prvý a na ten ideme. Kupujeme lístky za 12€ a vďaka tomu budeme mať skoro hodinu na vyzdvihnutie kartuše. V autobuse zisťujeme, že v meste, kam sme chceli ísť hlási poriadne pršať, zajtra 100 milimetrov. Nevieme, čo ideme robiť.

Plán B

Rozhodneme sa ísť do mesta Domodossola, kde je predpoveď oveľa priaznivejšia a na ceste tam si nájdeme kam odtiaľ pôjdeme. V Milane vystúpime na centrálnej stanici. Je to krásna, obrovská budova. Ponáhľame sa na metro, kupujeme lístky a ideme do decathlonu, kde som cez internet kúpila kartušu a stačí ju už iba vyzdvihnúť. Trvá nám to dlhšie ako by som čakala. Ponáhľame sa späť. Čakáme na metro a je tam šanca, že by sa nám podarilo stihnúť vlak. Hneď kupujem lístky cez stránku trenitalia, ide to prekvapivo rýchlo. Metro bude na stanici 19:22, vlak nám ide 19:25. Vystúpime a bežíme. Je to tam strašne neprehľadné a blúdime, ale podarí sa nám dostať ku nástupišťam, ktorých je tam aspoň 20. My sme na dvojke, ktoré je asi najďalej ako sa dá. Bežíme odušu. Jozef ide samozrejme rýchlejšie a chvíľu ma počkajú. Vlak sa hneď pohne. Mám dosť. A máme posledné deci vody na 2,5 hodinovú cestu, lebo sme nestihli kúpiť. Vo vlaku hľadáme, kde by sme mohli spať a kam zajtra vyrazíme. V meste Arona pri Lago Maggiore prestupujeme na autobus. Neskutočne leje. Zhodneme sa, že v takomto počasí nechceme hľadať miesto na stan, a tak kupujem ubytovanie za 85€. Po 22 prídeme do Domodossoly. Ideme sa ubytovať a vypijeme hneď veľa vody. Potom sa ideme ešte najesť na pizzu. Že už zatvárajú, ale pizzu so sebou nám ešte urobia. Dávame si hubovú a nejakú tirolskú. Jeme ju na ubytku. Bola som strašne hladná, ale ako som toho dnes moc nezjedla, tak som do seba dala 1/4 a mala som dosť. A inak, neprší tu. V noci a zajtra doobeda hlási heavy rain, tak budík nastavujeme až na pol 9. Riadne nás zmohlo toto cestovanie. Zajtra prezradím kam to teda ideme. Môžete dať dole SUBSCRIBE a príde vám upozornenie, keď vyjde nový článok, lebo neviem dňa ani hodiny.